Výnimočné situácie si vyžadujú výnimočné riešenia. Nová vláda prijala ďalšie opatrenia, ktoré by mali pomôcť pri boji s ochorením COVID-19. Jedno z nich však aj v týchto ťažkých časoch rozdeľuje spoločnosť na dve skupiny. Reč je o navrhovanom sledovaní ľudí prostredníctvom takzvaných metadát získaných od mobilných operátorov.

Slováci namontovali fotovoltiku a teraz ju nemajú z čoho zaplatiť. Štát nevypláca sľúbené dotácie

Toto nesmieš zmeškať. Slovákov dnes čaká unikátne vesmírne divadlo

Za sekundu stiahne vyše 15 000 filmov. Vyrobili najrýchlejší optický kábel na svete

Na sociálnych sieťach sa kopí množstvo diskusií, ktoré sa venujú práve tejto téme. Niektorí s návrhom súhlasia, iní ho prudko odsudzujú s tým, že ide o zásah do základných ľudských práv. Ešte predtým ako sa však dopracujeme k nejakému záveru, pozrime sa, čo si máme predstaviť pod pojmom metadáta a na čo sa vlastne používajú.

Čo to vlastne tie metadáta sú?

Metadáta sa využívajú vo viacerých oblastiach. Môžeme povedať, že ide o dáta, ktoré poskytujú informácie o iných dátach. Jednoduchým príkladom metadát je katalogizačný lístok v knižnici, ktorý slúži na ľahké vyhľadávanie kníh. Ten obsahuje napríklad dáta o pôvode a umiestnení knihy.

Metadáta sú často štruktúrované pomocou tagov (značiek) a niekedy je ich štruktúra hierarchická. Štruktúra metadát a ich formát je v mnohých oblastiach a aplikáciách dohodnutý až štandardizovaný.

Sú však prítomné aj v hudobných súboroch, kde nesú informácie o názve skladby či jej autorovi alebo aj v digitálnej fotografii, kde naopak uchovávajú informácie o clone, ohniskovej vzdialenosti či dátume vytverenia snímky. Dnes je však reč o metadátach, ktoré o nás zbierajú mobilní operátori.

Metadáta a mobilní operátori

Na začiatok je potrebné spomenúť, že zbieranie metadát zo strany mobilných operátorov je absolútne bežné. Deje sa to stále bez ohľadu na to, či je vo svete koronavírus, alebo nie. Kedysi sa dokonca zozbierané metadáta archivovali po dobu niekoľkých mesiacov. Dnes sú to spravidla tri mesiace, no platí, že operátori údaje nemôžu nikomu poskytovať, pokiaľ na to nie je súhlas súdu.

V prípade mobilných operátorov metadáta predstavujú napríklad počet, časy a dĺžku telefonátov či odoslaných SMS správ, mená komunikujúcich, polohu mobilného zariadenia, informácie o navštívených webových stránkach, IP adresu používateľa či IMEI (jedinečné identifikačné číslo) mobilného zariadenia.

Mnohí ľudia, ktorí s návrhom premiéra Igora Matoviča nesúhlasia, argumentujú tým, že na dané účely by stačilo zbierať len lokalizačné údaje, kde sa mobilné zariadenia aktuálne nachádza. Nedávalo by to však zmysel, keby sa vedelo o polohe zariadenia, no nevedelo by sa kto je jeho majiteľom. To je však v prípade identifikácie prípadného šíriteľa koronavírusu alebo človeka, ktorý porušil karanténu, veľmi dôležité.

Pomáhajú pri vyšetrovaní trestných činov

Metadáta od mobilných operátorov vedia byť v mnohých prípadoch veľmi užitočné. Platí to predovšetkým pri objasňovaní trestných činov. Vyšetrovateľom vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej napríklad pri objasňovaní pomohli práve spomínané metadáta. Málokto si to uvedomuje, no používaním mobilného telefónu zanechávame dáta, z ktorých je možné zistiť množstvo informácií.

Údajných vrahov novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa taktiež podarilo vystopovať vďaka metadátam, informuje etrend.  Odsúdení Miroslav Marček spolu Tomášom Szabóom si totiž zaobstarali takzvané anonymné SIM karty a staré tlačidlové telefóny. Mysleli si, že ich nikto nevystopuje, no akosi zabudli na staré známe metadáta. Pomocou nich sa totiž podarilo odhaliť to, že práve pri dome Jána Kuciaka sa pohybovali dve anonymné SIM karty, ktoré sa tam dovtedy nikdy neobjavili.

Vyšetrovanie tak nabralo úplné nový smer a podstatne rýchlejší spád, ktorého výsledkom bolo vystopovanie a následné zadržanie podozrivých osôb. Zbieranie metadát bolo však európskym súdnym dvorom zakázané ešte v roku 2014. Drvivá väčšina operátorov ich však aj naďalej zbiera pre policajné vyšetrovania.

Nie sme Taiwan ani Singapur

Je pravda, že krízu spôsobenú novým koronavírusom (COVID-19) najlepšie zvládajú krajiny ako Singapur, Taiwan či Južná Kórea. Ani samotný premiér Igor Matovič sa netají tým, že niektorými opetreniami sa inšpirovali práve v spomenutých krajinách.

„Máme pred sebou prijatie mnohých opatrení. Niektoré už vymyslel niekto iný, s niektorými prídeme my. Inšpirovali sme sa najmä od krajín, kde úspešne bojujú proti koronavírusu ako Singapur, Taiwan či Južná Kórea,“ uviedol premiér Igor Matovič v diskusnej relácii O 5 minút 12 na RTVS.

Na jednej strane je chválihodné, že predstavitelia štátu sa snažia inšpirovať krajinami, ktoré zvládajú krízu najlepšie. Na strane druhej je však nutné poznamenať, že s najväčšou pravdepodobnosťou nemáme absolútne také technické a personálne zabezpečenie ako spomenuté krajiny. Navyše ľudia nemajú s podobnými opatreniami skúsenosti, čím sa vytvára priestor na obavy.

K dátam má mať prístup výhradne len Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Vláda však zabudla spomenúť to, ktoré osoby budú mať k údajom prístup a akým spôsobom zabezpečí, aby sa neposkytovali tretím stranám. Tieto informácie sú veľmi dôležité. Mohli by totiž určitú skupinu ľudí upokojiť a navyše by bolo vopred stanovené, kto je za tieto údaje zodpovedný.

Nie je dôvod na obavy

Na úvod je potrebné poznamenať jednu základnú informáciu. Sledovať sa nebude obsah telefonátov a správ. Netreba sa preto obávať, že štát si bude čítať naše SMS správy alebo že sa budú ľudia odpočúvať. Nie je na to totiž dôvod a ak by aj bol, podobné záležitosti riešia informačné a spravodajské služby, ktoré na to majú svoje postupy a vybavenie.

Podľa najnovších informácií sa podmienky návrhu dokonca výrazne okresali a zároveň upresnili. Parlament dnes v zrýchlenom legislatívnom konaní schválil nový zákon „lex korona“. Sledovanie nakoniec nebude celoplošné, ako sa pôvodne predpokladalo a vzťahovať sa bude len na jednotlivcov s podozrením na nákazu koronavírusom.

Úrad verejného zdravotníctva tak bude môcť v opodstatnenom prípade písomne požiadať o anonymizované údaje a využívané budú len na úkony pre identifikáciu osoby a štatistické spracovanie, informovala vo svojom spravodajstve televízia TA3. Úrad verejného zdravotníctva môže tieto údaje spracúvať a uchovávať počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, najneskôr však do 31. decembra 2020.

Podobné opatrenia v Česku a Poľsku

Aj v ďalších krajinách už podobné opatrenia platia alebo sa ešte len chystajú. Napríklad u našich západných susedov môže k dátam pristupovať tamojšie hygienické centrum. Informácie však má len o histórii pohybu nakazeného pacienta. Dáta o telefónnom čísle či ďalšie citlivé údaje sú v tomto prípade chránené. Takéto sledovanie vzniklo vďaka iniciatíve „Data proti Covid“.

Mobilní operátori tak môžu týmto spôsobom zistiť, kde sa infikovaná osoba pohybovala až v posledných 3 týždňoch, čo môže pomôcť k identifikovaniu ďalších osôb, ktoré môžu byť nakazené. Viac sa o tomto projekte z Česka dočítaš v samostatnom článku.

Problém v súvislosti so sledovaním obyvateľstva riešili aj v Poľsku. Tam sa však vybrali úplne inou cestou a na tieto účely zvolili vývoj špeciálnej aplikácie „Domáca karanténa“. Tá je určená pre všetkých, ktorí musia dodržiavať 14-dňovú karanténu po návrate zo zahraničia. Používanie aplikácie je taktiež povinné pre všetky osoby, ktoré sa z koronavírusu liečia v domácom prostredí.

Aplikácia využíva geolokáciu a rozpoznávanie tváre. Úrady budú prostredníctvom nej posielať počas celého dňa náhodné výzvy o zaslanie svojej selfie, ktorá by mala byť dôkazom o tom, že človek naozaj dodržiava karanténu. Na odoslanie selfie bude mať pacient presne 20 minút. V opačnom prípade je na miesto jeho pobytu vyslaná hliadka polície, ktorá ho môže napomenúť alebo pokutovať.

Zamerajme sa radšej na sociálne siete

V súvislosti s novým opatrením sa sociálnymi sieťami šíría strach, konšpirácie a nenávistné komentáre. Mnohí ľudia sú nesprávne informormovaní alebo sa v tejto problematike len nevyznajú. Preto sa boja, že štát ich bude môcť odpočúvať a čítať ich súkromné SMS správy. Málokto sa však zamýšla nad tým, aké údaje o ňom zbierajú práve sociálne siete.

Facebook, Instagram, WhatsApp či Twitter. To je len zlomok sociálnych sietí a rôznych aplikácií, ktoré používame takmer denne. Všetky z nich o nás zbierajú citlivé informácie a nikto nevie, kto a akým spôsobom s nimi narába. Navyše sa už viackrát ukázalo, že ich ochrana nie je na požadovanej úrovni. Zistené boli totiž rôzne úniky hesiel, prípadne predávanie dát tretím stranám na marketingové účely.

Rôzne dáta o nás dokonca zbiera aj Google či niektorí výrobcovia smartfónov prostredníctvom telefónov a ich vlastných aplikácií. Sociálna sieť Facebook navyše umožňuje stiahnutie všetkých údajov, ktoré sú o tebe zozbierané odkedy si si založil svoj súkromný účet. Všetky informácie sú zoradené do priečinkov v rôznych kategóriách.

Facebook napríklad vie o všetkých aplikáciach a weboch, na ktoré si sa prihlásil cez sociálnu sieť. Taktiež vie o tvojich záujmoch, prehľadaní iných webových stránok, o všetkých tvojich fotografiách, videách, statusoch, priateľoch, expriateľoch, žiadostiach o priateľstvo, IP adresách, klikoch na reklamu, komentároch, lajkoch, heslách, správach či transakciách ak využívaš platby cez Facebook.

Toto je len zlomok toho, čo všetko o tebe Facebook vie. Podobné informácie zbierajú aj ďalšie sociálne siete či aplikácie a ich používaním automaticky s týmto zberom súhlasíme. Áno, ak si o tomto nevedel, môže to pôsobiť desivo, no je to fakt. Ak si raz vytvoríš na sociálnej sieti svoj profil, zmieriť sa budeš musieť s tým, že o tebe budú zbierané všetky možné informácie, ktoré je takmer nemožné zmazať.

Dokonca aj keď si svoj profil zrušíš, informácie sú archivované a nikde nemáš zarušené, že budú zmazané. Facebook je gigant, ktorý jednoducho s týmito dátami pracuje. Robí rôzne štatistiky, na základe ktorých sa potom rozhoduje o zmenách, či nových riešeniach, ktoré by mohli vylepšiť používateľské prostredie.

Okrem toho, Facebook žije z reklamy, a preto naše údaje pomáhajú ukazovať správanie spotrebiteľov z rôznych krajín, vekových skupín a pohlaví. Tieto tvrdenia však platia aj o ďalších sociálnych sieťach, ktoré vo veľkom využívame.

Chráňme si súkromie, no tam, kde to vieme ovplyvniť

Zhrnuté a podčiarknuté. Informácie, ku ktorým bude mať Úrad verejného zdravotníctva prístup, sú len „čajovým odvarom“ oproti tomu, čo o nás zbierajú sociálne siete či aplikácie. Musíme si v prvom rade uvedomiť, že výnimočné situácie si jednoducho vyžadujú aj výnimočné riešenia. Práve toto je jedno z nich, ktoré má za úlohu monitorovať ľudí, ktorí sú podozriví z nákazy koronavírusom.

Zamerať by sme sa skôr mali na to, aké dáta po sebe zanechávame na sociálnych sieťach a aplikáciach. Pozor by sme si mali dávať hlavne na naše heslá a citlivé údaje ako sú rodné číslo, údaje o platobných kartách alebo číslo OP. Toto sú dôležité veci na ktoré by sme si mali dávať pozor nielen v časoch pokoja, ale aj teraz, keď celý svet bojuje s neviditeľným zabijakom.

Ďalšie dôležité články o koronavíruse:

• Obmedzenia, ktoré zaviedli najväčšie slovenské e-shopy
• Existuje liek na koronavírus?
• Nový koronavírus verzus chrípka. Aké sú rozdiely?
• Výber respiračných rúšok od Xiaomi