Na prvý pohľad to vyzerá ako bežný spravodajský web. Titulky, agentúrne skratky, krátke správy, komentáre, zahraničie, politika, vojna, ekonomika. Keď sa však pozrieš pod povrch, začne sa ukazovať oveľa zložitejší problém pre celú spoločnosť. Texty bez jasného autora, preberaný obsah, anonymné zásahy, ruské zdroje a značky tlačových agentúr, za ktorými čitateľ nemusí vidieť, čo sa s pôvodnou správou stalo.

Nová analýza Infosecurity.sk sa pozrela na Hlavné správy vo veľkom rozsahu. Autori podľa vlastných slov stiahli 512 216 článkov, ktoré portál zverejnil od septembra 2007 do marca 2026. Výsledok neukazuje iba to, že web dlhodobo šíril proruské alebo antisystémové naratívy. Dôležitejšie je, že podľa analýzy fungoval ako redakčný systém, v ktorom sa pôvod textov často strácal za skratkami, pseudonymami a značkou samotného portálu.

Najdôležitejšie nie je, čo web tvrdil, ale kto to písal

Pri médiách je autorstvo základná vec. Čitateľ má vedieť, kto text napísal, či ide o agentúrnu správu, názorový komentár, preklad alebo upravený obsah z iného zdroja. Pri Hlavných správach však podľa analýzy Infosecurity.sk práve tu vzniká jeden z najväčších problémov.

Živé.sk pri spracovaní analýzy upozornilo, že meno a priezvisko autora nieslo iba 22 343 textov, teda 4,36 % zo skúmaného súboru. Pri 350 822 článkoch, čo predstavuje 68,5 %, sa podľa týchto dát nedá spoľahlivo určiť pôvod textu. Približne 46 000 článkov nemalo vôbec uvedený podpis, skratku ani zdroj.

Autor, ktorý nebol tým, za koho sa vydával

Jedným z najvýraznejších zistení analýzy je meno Eugen Rusnák. Pod týmto podpisom sa podľa Infosecurity.sk objavilo 3 419 článkov, čo z neho robí najčastejšie podpísaného autora v histórii skúmaného webu. V skutočnosti však podľa zistení nejde o pravé meno autora, ale o pseudonym ruského občana Jevgenija Paľceva, spájaného s ruskou štátnou mediálnou skupinou Rossija Segodňa, pod ktorú patria aj Sputnik či RIA Novosti.

Majiteľ Hlavných správ Róbert Sopko podľa Infosecurity.sk uviedol, že nešlo o falošnú identitu, ale o pseudonym Eugena Paľceva. Zároveň mal potvrdiť, že s ním portál mal autorskú zmluvu a vyplácal mu honoráre.

Podľa analýzy nieslo 66 % titulkov publikovaných pod menom Eugen Rusnák typické znaky prokremeľskej propagandy. Ďalších 26 % sa venovalo Rusku, jeho armáde, kultúre a politike, pričom prevažoval priaznivý obraz Ruska. Zvyšok mal podľa analýzy najmä antiliberálne alebo antisystémové zameranie.

Freepik/Úprava redakcie

Táto časť je pre slovenského čitateľa dôležitá z jednoduchého dôvodu. Ak článok o Rusku, NATO, Ukrajine alebo sankciách vyzerá ako domáci komentár slovenského autora, no v skutočnosti ho píše ruský autor pod pseudonymom, nejde o drobnú formálnu chybu. Mení sa tým celý kontext čítania.

Ruské zdroje neboli okrajovou stopou

Ešte dôležitejšia je práca s agentúrnymi správami. Infosecurity.sk tvrdí, že 4 z 5 článkov Hlavných správ niesli označenie niektorej tlačovej agentúry. Pri 281 477 textoch sa však agentúrna skratka objavovala spolu so značkou samotného portálu, napríklad vo forme „TASR/HS“.

Na prvý pohľad to môže vyzerať ako technická drobnosť. V skutočnosti ide o kľúčový problém dôvery. Ak je text označený agentúrnou skratkou, čitateľ prirodzene predpokladá, že číta štandardné agentúrne spravodajstvo. Ak však portál do textu zasahoval, menil titulok, spájal viacero správ alebo dopĺňal vlastné pasáže, čitateľ by mal vedieť, kde sa pôvodná agentúrna správa končí a kde začína redakčný zásah.

Analýza zároveň upozorňuje na rozsah obsahu z ruských štátnych zdrojov. Podľa zistení nieslo označenie Sputnik 12 748 článkov, pričom 99,8 % z nich bolo zároveň podpísaných aj skratkou HS alebo HSP. Spolu s RIA Novosti, TASS a RT ide podľa Infosecurity.sk o viac než 13 000 priznaných textov z ruských štátnych zdrojov.

To neznamená, že každý takýto text automaticky obsahoval nepravdu. Pri propagande však často nejde iba o jednotlivú nepravdivú vetu. Ide o výber tém, tón, titulok, opakovanie, vynechaný kontext a celkové smerovanie pozornosti. Ak sa stovky alebo tisíce textov dlhodobo vracajú k rovnakému obrazu sveta, ich vplyv nevzniká naraz, ale postupne.

Štát web v minulosti zablokoval, dnes mu posiela peniaze

Hlavné správy sa už v minulosti dostali do pozornosti štátu. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v marci 2022 Národný bezpečnostný úrad web zablokoval, pričom podľa TASR identifikoval škodlivú aktivitu podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti. Inštitút blokovania bol vtedy zavedený ako opatrenie súvisiace so situáciou na Ukrajine.

Za súčasnej vlády získavali Hlavné správy peniaze aj priamo od štátnych inštitúcií. Spomína sa úrad vlády, ministerstvo pôdohospodárstva či ministerstvo obrany. Pri kampani Značky kvality malo ísť podľa zistení Aktualít o 45 000 eur bez DPH za priestor objednaný rezortom pôdohospodárstva.

Čítajte viac z kategórie: Novinky