Bude mať Slovensko „maglev“ za 282 miliónov eur? Vlaky citeľne zrýchlia, je tu však jedno ALE

Slovenské železnice čelia neustálej kritike za meškania, výluky či rušenie spojov. No už čoskoro sa dočkáme zmeny, ktorá znie na naše pomery takmer futuristicky. Na Záhorí totiž vzniká trať, po ktorej budú môcť vlaky jazdiť rýchlosťou 200 km/h. Slovenský „maglev“ sa však nebude vznášať nad koľajnicami a maximálnu rýchlosť cestujúci nepocítia okamžite, hoci pri slovenských vlakoch je už aj toto obrovský progres a prirovnanie k japonskému rýchlovlaku vôbec nie je až také prestrelené, ako sa môže zdať.

Modernizovaný koridor je rozdelený na viacero úsekov, chýba mu súvislé dokončenie aj plné nasadenie európskeho zabezpečovacieho systému.

Obnovenú časť železničnej stanice Zohor plánujú odovzdať do predčasného užívania 30. septembra 2026. Ide o jeden z viditeľných výsledkov modernizácie trate medzi Devínskou Novou Vsou, Malackami, Kútmi a českou hranicou.

Na stavbe pribúdajú nové koľaje, nástupištia, podchody, výťahy, trakčné vedenie, zabezpečovacie zariadenia aj cestné nadjazdy. Dokončené sú oba železničné mosty cez rieku Morava a úsek od Kútov po českú hranicu. Medzi Devínskou Novou Vsou a Zohorom sa pracuje na železničnom spodku i zvršku, zastávke Devínske jazero a náhrade úrovňových priecestí.

Cieľ znie na slovenské pomery takmer futuristicky: jazda rýchlosťou do 200 km/h. O skutočný maglev však, samozrejme, nejde.

Maglev by koľajnice vôbec nepotreboval

Prirovnanie k maglevu sme preto použili iba ako obraz obrovského rozdielu oproti dnešnej slovenskej realite. A aj tak, modernizovaná trať bude mať na niektorých miestach rýchlosť obmedzenú na 160 km/h. Dôvodom sú priestorové pomery, oblúky, stanice a ďalšie prvky existujúceho koridoru.

Súčasná zákazka navyše nepokrýva celé spojenie od Devínskej Novej Vsi až po Kúty. Zahŕňa približne 24-kilometrový úsek Devínska Nová Ves – Malacky a necelých sedem kilometrov medzi Kútmi a štátnou hranicou.

Medzi Malackami a Kútmi tak zostáva chýbajúci článok. Podľa plánu ŽSR sa jeho dokončenie predpokladá až v decembri 2031, pričom tempo bude závisieť od dostupnosti peňazí. Dva aktuálne modernizované úseky majú byť hotové v decembri 2027.

Dvestovka ušetrí menej času, než naznačuje veľké číslo

Rozdiel medzi 160 a 200 km/h pôsobí dramaticky, no na približne 31 kilometroch aktuálne modernizovaných úsekov je teoretická úspora pomerne malá.

Zvýšenie zo 160 na 200 km/h by v úplne ideálnom modeli ušetrilo približne dve minúty a 20 sekúnd. Oproti 120 km/h by rozdiel predstavoval asi šesť minút.

Reálna úspora môže byť ešte nižšia. Vlak musí zrýchliť, následne brzdiť, rešpektovať miestne obmedzenia a pri regionálnych spojoch zastavovať. Najväčší efekt preto nepocítia osobné vlaky zastavujúce v každej stanici, ale diaľkové spojenia do Česka.

Skutočným prínosom projektu nemusí byť samotný rekordný údaj na rýchlomere. Nové zabezpečenie, odstránenie priecestí, bezbariérové nástupištia a vyššia kapacita môžu zvýšiť spoľahlivosť dopravy. Práve meškania a výluky dnes cestujúcim berú podstatne viac času, než koľko dokáže zachrániť krátka jazda dvestovkou.

TASR

Nová koľaj sama nestačí

Na bezpečnú prevádzku pri 200 km/h nestačí kvalitný železničný zvršok. Potrebný je aj systém ETCS, ktorý priebežne kontroluje pohyb a rýchlosť vlaku. Pri úrovni ETCS Level 2 komunikuje vozidlo s traťovým riadiacim centrom a dostáva informácie priamo do kabíny rušňovodiča. Technológiu podrobnejšie vysvetľuje Európska komisia.

Podľa informácií, ktoré ŽSR poskytli portálu Živé.sk, sa s ETCS Level 2 na približne 57 kilometroch medzi Devínskou Novou Vsou a českou hranicou počíta okolo rokov 2030 až 2031. To znamená, že stavebné dokončenie časti koridoru automaticky neotvorí komerčnú prevádzku pri 200 km/h.

Pripravené musia byť aj vozidlá. ZSSK už má rušne Siemens Vectron vybavené ETCS a konštruované na 200 km/h, čo potvrdzuje samotný dopravca. Maximálnu rýchlosť však musí zvládnuť a mať schválená celá súprava vrátane vozňov.

Cena stúpla, termín sa posunul

Zmluvu na modernizáciu podpísali ŽSR so združením ICM a Váhostav v septembri 2020. Pôvodná cena dosahovala približne 275 miliónov eur bez DPH. Po siedmom dodatku stúpla podľa údajov z Centrálneho registra zmlúv na 281,6 milióna eur bez DPH, teda asi o 6,6 milióna alebo 2,4 %.

Hrubým vydelením ceny približne 31 kilometrami dostaneme viac než deväť miliónov eur na kilometer. Takéto porovnanie je však iba orientačné. Zákazka nezahŕňa len koľajnice, ale aj stanice, mosty, podchody, trakčné vedenie, protihlukové opatrenia, projektovanie a bezpečnostné technológie. Vývoj ceny podrobnejšie mapuje ASB.

Pôvodne mala realizácia trvať niečo vyše troch rokov. Aktuálne sa dokončenie objednaných úsekov očakáva na konci roka 2027. Celý koridor pripravený na súvislejšiu rýchlu prevádzku však môže vzniknúť až o niekoľko rokov neskôr.

Slovensko teda nedostane maglev a zatiaľ ani ucelenú vysokorýchlostnú trať. Dostáva však prvý vážny pokus posunúť časť existujúcej železnice k európskemu štandardu. O úspechu nerozhodne fotografia rýchlomera s číslom 200, ale to, či sa podarí dokončiť chýbajúci úsek, zaviesť ETCS, nasadiť vhodné súpravy a premeniť technickú rýchlosť na kratší a spoľahlivejší cestovný čas.

Čítajte viac z kategórie: Novinky