Slovensko je v očiach Hollywoodu stále vnímané ako prestupná stanica, ktorá slúži väčšinou len na doplnkové natáčanie zaujímavých exteriérových scén. Historické hrady či majestátne hory ponúkajú tvorcom širokú paletu možností. Filmári tak v minulosti stihli pretvoriť Bratislavu na vojnovú zónu či Tatry premeniť na nevadskú divočinu.

Čoraz častejšie sa však stáva, že zahraničné filmové štáby prichádzajú s väčšími filmovými štábmi a okrem nádherných lokalít ich začínajú priťahovať aj štedré dotácie.

Našu krajinu však aj napriek priaznivým podmienkam v porovnaní s Českom a Maďarskom filmári stále opomínajú. Dôvody treba hľadať predovšetkým v neslávnej minulosti, ktorá pochovala mnohé tunajšie filmárske nádeje.

Privatizácia položila filmovú tvorbu na kolená

Nič nekorešponduje s aktuálnou filmovou situáciou na Slovensku tak dokonale ako divoká privatizácia na začiatku 90. rokov, ktorá zasiahla aj jediné slovenské filmové ateliéry v Bratislave na Kolibe a dostala ich do súčasnej fázy klinickej smrti.

Od spustenia prevádzky v roku 1953 v nich vzniklo vyše 400 celovečerných filmov a viac než štyri tisícky krátkych dokumentov, vrátane animovaných filmov. Prvé roky po revolúcii ešte naznačovali, že štúdio sa vyhne privatizácii a štát bude aj naďalej finančne dotovať filmovú výrobu.

Nakrúcanie úspešného českého filmu Pomaľované vtáča Zdroj: Pomaľované vtáča/PubRes

Proti odštátneniu dokonca vystupovali viacerí vtedajší vládni politici z HZDS a o štúdiu sa uvažovalo spolu s plynárenským či zbrojným priemyslom ako o strategickom podniku.

Paradoxom a smutnou realitou vtedajšieho prehnitého systému sa stalo to, že tí istí pôvodní odporcovia odštátnenia sami nakoniec požiadali o získanie filmových ateliérov a v roku 1995 sa im to aj podarilo, keď štúdio odkúpila a prevzala spoločnosť Štúdio Koliba a. s., ktorej predsedom bol Vladimír Ondruš, blízky človek vládnej strany.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Odomknúť článok

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Som členom PREMIUM: Prihlásiť sa