PRELOM: Vedci sa dekády mýlili. Konečne rozlúštili veľkú záhadu najzákernejšej choroby

Napriek tomu, že Alzheimerova choroba je už desaťročia v centre vedeckého výskumu, doposiaľ neexistuje spoľahlivá liečba. Zatiaľ čo väčšina výskumov sa zameriava na beta-amyloid, teda proteín, ktorý sa hromadí v mozgu pacientov a vytvára charakteristické plaky spájané s neurodegeneráciou, nový výskum naznačuje, že jeho skutočná podstata môže byť odlišná.

Podľa profesora Donalda Weavera z Krembil Brain Institute v Toronte sa Alzheimerova choroba nemusí primárne týkať samotného mozgu, ale skôr mozgového imunitného systému. Weaver tvrdí, že beta-amyloid nie je nežiaduci proteín, ale prirodzená súčasť imunitného systému mozgu, ktorá má ochrannú funkciu. Uvedené by moholo zásadne zmeniť prístup k diagnostike a liečbe ochorenia. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Alzheimerova choroba ako autoimunitné ochorenie

Imunitný systém je komplexný mechanizmus, ktorý pomáha telu bojovať proti infekciám a opravovať škody. Podobne funguje aj v mozgu, teda keď dôjde k traume alebo prítomnosti baktérií, mozgový imunitný systém reaguje ochranou nervových buniek.

Ermal Tahiri/Gerd Altmann/Pixabay/Úprava redakcie

Weaver a jeho tím však predpokladajú, že práve táto imunitná odpoveď môže byť spúšťačom Alzheimerovej choroby. Beta-amyloid sa v mozgu prirodzene nachádza a má ochrannú funkciu, no problém nastáva, keď si tento proteín pomýli vlastné nervové bunky s baktériami a začne na ne útočiť. Výsledkom je chronický zápal a postupná strata nervových buniek, čo vedie k rozvoju demencie.

Tento mechanizmus pripomína iné autoimunitné ochorenia, ako je reumatoidná artritída, kde imunitný systém omylom útočí na vlastné tkanivá. No zatiaľ čo artritída sa dá zmierniť kortikosteroidmi a inými imunosupresívami, tieto lieky v prípade Alzheimerovej choroby nefungujú, pretože mozog má odlišnú štruktúru a ochranné mechanizmy.

Nové smery vo výskume Alzheimerovej choroby

Okrem autoimunitnej teórie sa objavujú aj ďalšie alternatívne vysvetlenia Alzheimerovej choroby. Niektorí vedci sa domnievajú, že príčina spočíva v dysfunkcii mitochondrií, ktoré zabezpečujú energetický metabolizmus buniek. Ak mitochondrie zlyhajú, mozgové bunky strácajú energiu potrebnú na spracovanie informácií.

Bing AI/Úprava redakcie

Iní vedci spájajú Alzheimerovu chorobu s infekciou – najmä baktériami z ústnej dutiny, ktoré môžu preniknúť do mozgu a vyvolať zápalovú reakciu. Ďalšie hypotézy sa zameriavajú na nerovnováhu kovov, ako sú zinok, meď alebo železo, ktoré môžu ovplyvňovať metabolické procesy v mozgu.

Nech už je skutočná príčina akákoľvek, je jasné, že Alzheimerova choroba si vyžaduje nové prístupy a inovácie. Ochorenie dnes postihuje viac ako 50 miliónov ľudí na celom svete, pričom každé tri sekundy pribudne nový prípad. Mnohí pacienti postupne strácajú schopnosť rozpoznávať svojich najbližších, čo predstavuje nielen osobnú tragédiu, ale aj obrovskú záťaž pre zdravotnícky systém.

Čítajte viac z kategórie: Novinky