Téma elektromobility je neodlúčiteľne spojená s vývojom a výrobou batériových článkov, na čom sa podieľajú najmä technologický giganti ako napríklad Tesla. Jedna takáto firma však existuje aj na Slovensku.

Spoločnosť InoBat buduje plne integrovanú továreň na výrobu akumulátorov vo Voderadoch pri Trnave. O revolučných batériách zo Slovenska, ale aj o budúcnosti elektromobility sme sa preto porozprávali s projektovým manažérom Otom Pisoňom a HSE manažérom Marekom Rolincom.

„Slovenská Gigafactory“, aj takto mnohí nazývajú spoločnosť InoBat, respektíve ich závod na výrobu batérií vo Voderadoch. InoBat je slovenská spoločnosť, ktorá vyvíja batériové články priamo na mieru pre svojich zákazníkov, v budúcnosti ich tak s najväčšou pravdepodobnosťou uvidíme v rôznych elektrických vozidlách.

InoBat spolu s americkou spoločnosťou Wildcat Discovery Technologies priniesol na Slovensko investíciu vo výške 100 miliónov eur a pracovné miesta až pre 150 ľudí zameraných na vývoj a výrobu batérií do elektrických vozidiel. Po výskumno-vývojovom centre a výrobnej linke bude do roku 2025 nasledovať 10 GWh gigatováreň.

Neprehliadni ďalšie zaujímavé rozhovory z oblasti elektromobility:

V čom sú ich batérie revolučné a aké zmeny prinesie ich nasadenie do reálnej prevádzky? O týchto témach, ale aj o mnohých iných sme sa rozprávali s dvomu významnými manažérmi InoBat Auto.

Čo sa dozvieš z rozhovoru?
  • V čom sú unikátne batérie spoločnosti InoBat
  • Kedy uvidíme tieto batérie v elektromobiloch
  • Aká je životnosť slovenských batérií
  • Stanú sa elektromobily lacnejšie ako spaľováky
  • Či je elektromobilita v automobilovom priemysle naozaj „našou záchranou budúcnosti“
  • Či hrozí Slovensku „blackout“ kvôli rastu elektromobility na Slovensku
  • Kde sú rezervy v rozmachu elektromobility na Slovensku

Na nasledujúce otázky odpovedal Oto Pisoň, projektový manažér kancelárie predstavenstva spoločnosti InoBat Auto

Slovenská firma Inobat vyvíja revolučné batérie pre elektromobily – v čom sú unikátne a aký je ich hlavný rozdiel oproti batériám ostatných výrobcov?

Unikátnym prvkom spoločnosti InoBat Auto je schopnosť prispôsobovať chémiu batérií potrebám svojich klientov. Kým ostatní výrobcovia vsadili na katalógový prístup, kde si odberatelia vyberajú z prísne zadefinovanej ponuky, InoBat Auto bude pre svojich jednotlivých klientov batérie šiť na mieru podľa ich potrieb.

Znamená to, že ak nejaká automobilka bude chcieť batériu pre svoje rodinné auto, od ktorého sa očakáva najmä bezpečnosť batérií a dlhý dojazd, budeme v rámci možností maximalizovať tieto atribúty. V prípade, ak bude kľúčová váha a výkon, nastavíme batériu týmto spôsobom.

Prejaví sa táto technológia batérií na cene elektromobilov, ich dojazde, respektíve iných parametrov vozidla?

Cieľom nášho prístupu je zo začiatku oslovovať špecializovanú klientelu, ktorá nepotrebuje vysoké objemy, keďže na veľkovýrobu sa v tejto fáze nezameriavame. Zároveň táto klientela nie je až tak cenovo senzitívna, ale skôr oceňuje, že sa na trhu objavil hráč, ktorý dokáže reagovať na jej potreby. Pracujeme však aj na získaní vysokokapacitných odberov a máme v pláne znásobiť výrobné kapacity našej pilotnej linky. Čo sa týka parametrov našich batérií, tie sa budú odlišovať medzi jednotlivými klientami.

V akom štádiu sa momentálne nachádza vývoj a výroba? Kedy sa budeme môcť stretnúť s týmito batériami v elektromobiloch?

Prvé prototypové batériové články InoBat Auto boli vyrobené pred mesiacom, a to len 15 mesiacov od založenia spoločnosti. Z prvých testov sme obdržali veľmi pozitívne výsledky. V porovnaní s ekvivalentnou referenčnou batériou NMC 622 je batéria InoBat Auto o 24 % menšia a dvakrát elektricky efektívnejšia.

Pre zákazníkov to znamená, že do rovnakého priestoru je možné vtesnať o 24 % viac kapacity a vyžaduje sa o 50% menší chladiaci systém, alebo systém bežiaci na 50 % výkonu pre rovnakú operáciu. Všetky vyššie uvedené aspekty majú významný dopad na životnosť a dojazd batérie.

Môžete prezradiť konkrétne automobilky, s ktorými sa chystáte spolupracovať, a teda uvidíme v nich batérie zo „slovenskej produkcie“?

Momentálne rokujeme s viacerými možnými odberateľmi. Môžeme však prezradiť, že sa nezameriavame výlučne iba na osobné autá.

O batériách, ktoré sa momentálne používajú v elektromobiloch je všeobecne známe, že ich životnosť je niekde okolo 15 rokov. Akú životnosť majú batériové články Inobat?

Životnosť batérií je iba jeden z parametrov na ktoré sa dôkladne sústredíme. Pre lepšie pochopenie je však vhodnejšie pozrieť sa na najazdené kilometre, keďže životnosť batérií sa meria v cykloch. Jeden cyklus znamená jedno plné nabitie a vybitie vozidla, pričom minimálna požiadavka automobiliek sa hýbe na úrovni 1500 cyklov.

Pri prémiovom elektromobile s dojazdom až 500 km na jedno nabitie to teda môže znamenať životnosť až na 750 000 kilometrov. Z praxe vieme, že vozidlá nazbierajú na tachometri túto vzdialenosť naozaj ojedinele. V každom prípade, v InoBat Auto s týmito trhovými štandardmi rátame.

S témou životnosti batérií sa spája aj ich recyklácia po skončení ich životnosti. Aká je udržateľnosť vašich batériových článkov, respektíve, ako má Inobat vyriešenú túto otázku?

Cieľom našej spoločnosti je v čo najvyššej možnej miere zabezpečiť udržateľnosť našich produktov. Tento proces začína už pri dizajne batérii, kde sa kladie veľký dôraz na použité suroviny a nové technológie a to s cieľom maximalizovať životnosť a zlepšiť vlastnosti samotnej batérie. Samozrejme zabezpečiť „nesmrteľnosť“ pre batérie je nemožné a preto naša spoločnosť má jasnú stratégiu aj v tejto oblasti.

Cieľom spoločnosti InoBat je vybudovať v blízkej dobe moderné recyklačné centrum. V tomto centre následne použitím technológie drvenia Li-Ion batérii a následnou hydrometalurgiou dokážeme spätne vyťažiť z recyklovaných produktov až 95 % použitého materiálu. Tento materiál je pripravený na opätovné použitie.

Koncom roku 2020 predstavila svoje revolučné batériové články 4860 aj Tesla. Viete porovnať batérie od Inobatu práve s batériami amerického giganta?

Základným rozdielom batérií Tesla od väčšiny výrobcov je, že robia cylindrické články väčšieho formátu ako sú bežné cylindrické batérie na trhu. InoBat Auto sa zameriava na výrobu batériových článkov „pouch“. Pre lepšie pochopenie, cylindrické články vyzerajú ako väčšie tužkové batérie a pouch články ako zabalená čokoláda.

Každý formát má svoje výhody aj nevýhody a trend indukuje uplatnenie obidvoch formátov. Avšak vo všeobecnosti platí, že integrácia cylindrických článkov do modulov je náročnejšia vzhľadom na ich veľký počet (približne 4000 článkov) a zaberajú viac priestoru kvôli ich oblému tvaru. Pouch článkov je v elektromobile iba približne 200 kusov, pričom ich tvar umožňuje efektívnejšie využitie priestoru.

Za posledných 10 rokov ceny batérií klesli takmer desaťnásobne na súčasných približne 150 € za 1 kWh. Na akú úroveň by sa mohla cena batérií dostať v horizonte 2-3 rokov?

Trh sa uberá smerom k magickej hranici 100 USD/kWh za „battery pack“. Predpokladáme, že ju dosiahne približne v roku 2023. Jedná sa o kľúčový zlomový bod, vďaka ktorému sa batériové vozidlá môžu už bez pochýb stať nielen ekologickejšou ale aj aj ekonomickejšou alternatívou voči autám so spaľovacím motorom.

Ak sa podarí stlačiť ceny batérií, o akej sume sa bavíme v prípade, že si človek bude chcieť kúpiť elektromobil s dojazdom 400-500 km? Zmestí sa pod 30 000 €?

Vyššia cena elektromobilov je v súčasnosti určená najmä dvomi faktormi. Prvým je, že sa jedná o novú technológiu, ktorá je vždy zo začiatku drahšia a ktorej cena časom a rastúcim objemom produktov uvedených na trh klesá. Druhým faktorom je cena výroby batérií, ktorá, ako spomíname vyššie, sa blíži do bodu, keď sa z pohľadu celkových nákladov vlastníctva elektromobil stane jednoznačne lacnejšou alternatívou ako auto so spaľovacím motorom.

Niektoré optimistickejšie štúdie a predpovede dokonca indikujú, že v roku 2025 sa môžu výrobné náklady elektromobilu a auta so spaľovacím motorom dokonca vyrovnať. V tom prípade by elektromobil s dojazdom okolo 500 kilometrov za menej ako 30 000 € mohol byť reálny.

Na nasledujúce otázky odpovedal Marek Rolinec, HSE manažér spoločnosti InoBat

V mnohých ľuďoch sa vynára otázka, či je budúcnosť automobilového priemyslu skutočne len v čistej elektromobilite. Vidíte jasne tento smer ako našu záchranu v budúcnosti?

V poslednom čase je na túto tému široká diskusia, a tak ako existuje množstvo zástancov elektromobility, stále existuje aj veľké množstvo jej odporcov. Ak sa ale chceme baviť o znižovaní emisií CO2, či už na globálnej, ale aj na lokálnej úrovni, som presvedčený, že elektromobilita bude kľúčovým hráčom na trhu.

Samozrejme, postupne budú pribúdať aj vozidlá na vodíkový pohon či na syntetické palivá. Tu si však treba uvedomiť, že pokiaľ sa nevyrieši spôsob výroby vodíka a aj iných druhov paliva zo zdrojov bez emisií CO2, požadovaný efekt, ktorým je globálne znižovanie emisií CO2, nedosiahneme. A toto platí aj pre elektromobilitu.

Nie je nátlak zo strany EÚ až príliš drastický? Emisné normy sú rok čo rok extrémnejšie a nejedna automobilka sa uchyľuje k naozaj kritickým rozhodnutiam, je vôbec automobilový priemysel to správne odvetvie, kde robiť takéto škrty spaľovacích motorov?

Niekde je potrebné začať a niekto musí doslova „buchnúť do stola“ a prijať aj opatrenia, ktoré nie sú populárne a mnohokrát sa zdajú až drastické. Ak nechceme skončiť ako dinosaury pred miliónmi rokov, je najvyšší čas niečo rýchlo robiť, keďže na zmenu nám zostávajú iba desaťročia. Ak sa bavíme o tom, či je automobilový priemysel to správne odvetvie, odpoveďou je jednoznačné áno.

Z pohľadu globálnych emisií CO2 je podiel dopravy na znečistení približne na úrovni 16 %, pričom automobilová doprava tvorí až takmer 12 %. Ak však chceme uspieť v existenčnom súboji s dinosaurami, samotná doprava a prechod na elektromobilitu nás nezachráni.

Z globálneho hľadiska je potrebné meniť predovšetkým spôsob, ktorým získavame energiu. Jedná sa najmä o zminimalizovanie spaľovania fosílnych palív a zmaximalizovanie využitia obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie. K tomu všetkému musíme prestať s likvidáciou dažďových pralesov, oceánov a zmeniť konzumný spôsob nášho života.

S pribúdajúcim počtom elektromobilov hrozí stále väčšie preťaženie siete. Keďže máte skúsenosti aj s prácou v energetike, ako je Slovensko pripravené na rozmach elektromobility po tejto stránke?

Slovensko je pre elektromobilitu ideálnou krajinou, keďže až 80 – 95 % energie vyrobenej u nás je zo zdrojov, ktoré neprodukujú emisie CO2. Pri téme preťaženia siete uvediem príklad: ak by sme v roku 2030 mali na Slovensku zaregistrovaných 140 000 elektrických vozidiel, ktoré najazdia ročne priemerne 12 000 kilometrov, znamenalo by to vyššiu spotrebu elektrickej energie o približne 1,1 %, čo nie je žiadnym ohrozením pre bezpečnosť energetickej siete.

Samozrejme, primerane k rozvoju a počtu elektromobilov je potrebné zlepšiť aj infraštruktúru nabíjacích staníc a to hlavne vo veľkomestách a na parkoviskách veľkých sídlisk. Odporúčam pozrieť si výborné video, kde môj kolega Andy Palmer vyvracia mýty o elektromobilite a tejto otázke sa venuje dôkladnejšie.

Nehrozia nám výpadky siete či nebodaj „blackout“ krajiny, ako veľmi radi veľakrát poznamenávajú chronickí odporcovia elektromobility?

Boli prípady kedy niektoré krajiny, ako napríklad Nemecko či Francúzsko, avizovali ohrozenie stability energetickej siete z dôvodu rozmachu elektromobility. Našťastie sa to zaobišlo bez „blackoutu“. Osobne vnímam tieto „nebezpečné udalosti“ pozitívne, pretože vyvolali širokú diskusiu v odborných kruhoch a bolo vypracovaných množstvo štúdii, ako zabezpečiť rozmach elektromobility a neohroziť stabilitu energetickej siete.

Ak bude rozvoj elektromobility postupovať systémovo, ruka v ruke s rozvojom infraštruktúry a v odôvodnených prípadoch posilňovaním energetických zdrojov, pričom sa pristúpi aj k flexibilnému spôsobu nabíjania elektrických vozidiel, blackoutu sa neobávam.

Zvýšený počet elektromobilov bude mať jednoznačne vplyv na vyššiu spotrebu elektrickej energie. Ovplyvní táto skutočnosť vývoj jej ceny pre bežných spotrebiteľov?

Som presvedčený, že zvýšená spotreba elektrickej energie pre nabíjanie elektromobilov sa prejaví aj na cene elektrickej energie. Osobne si ale myslím, že by nebolo fér, aby spotrebitelia elektrickej energie, ktorí nevlastnia elektromobil, platili za elektrickú energiu viac. Verím, že štát nájde spôsob ako regulovať a odlíšiť cenu energie na nabitie elektrických vozidiel od energie, ktorá sa používa na prevádzku rodinných domov, budov a podobne.

Zároveň ale treba zdôrazniť, že s nárastom elektromobility štátu vzniknú straty z daní, ktoré získava z predaja PHM a predpokladám, že štát si bude tieto straty kompenzovať. O tom ako táto kompenzácia prebehne však môžeme iba polemizovať. „Niekto to ale zaplatí.“

EÚ tlačí na výrobu „zelenej“ elektriny, s čím je spojené aj obmedzovanie atómových elektrární a viaceré krajiny sa teda zameriavajú na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Bude produkcia tejto elektriny v európskom merítku dostačujúca aj pre čoraz väčší počet elektromobilov?

Ak sa chceme baviť o naozaj stabilnom a silnom zdroji elektrickej energie, ktorý neprodukuje emisie CO2, jadrová energetika je „must-have“, to znamená, že bude kľúčová a veľmi dôležitá aj v budúcnosti. Voda, vietor a slnko sú tiež dôležité, ale keďže majú svoje limity, nedokážu jadro vytlačiť.

Stratégia Nemecka v tejto oblasti podľa mňa nie je šťastná, ale napríklad v okolitých krajinách ako Česká republika, Poľsko či Maďarsko sa v blízkej dobe uvažuje s výstavbou nových jadrových blokov. Ak sa k jadrovej energetike pristupuje ako k unikátnemu zdroju energie so všetkým rešpektom a nekompromisnou mierou bezpečnosti, nie je jediný dôvod na obavy.

Nabíjanie elektromobilov pre ľudí žijúcich v rodinných domoch je pomerne jednoduché, až takmer bezproblémové. Horšia situácia je ale pre ľudí žijúcich v panelákoch, ktorí nemajú možnosť nabíjať svoj elektromobil „doma“. Kde vidíte možnosti s riešením tohto problému?

V dnešnej dobe vlastnia elektromobily predovšetkým ľudia, ktorí bývajú v rodinných domoch a pre ktorých je nabíjanie prevažne iba úkonom pripojenia auta na 220 V nabíjací kábel niekde v garáži. Ak chceme elektromobilitu posunúť dopredu, hlavne na miesta, kde má veľký význam, teda do veľkých miest, je potrebné na parkovacích plochách a na veľkých sídliskách vybudovať dostatočný počet nabíjacích staníc, pretože nabíjanie 220 V elektrickým káblom, ako je to v prípade garážovaných áut, je na sídliskách neprijateľné.

Ak chceme aby si elektrické vozidlá kupovali aj ľudia, ktorí bývajú na sídliskách, už dnes tam mali byť na každom parkovisku rýchlonabíjacie stanice a každým pol rokom a neskôr možno každým mesiacom by mali pribúdať nové a nové. Keďže človek je tvor pohodlný, o kúpe elektromobilu bude uvažovať až vtedy, keď bude mať istotu, že problém nabíjania je vyriešený a to priamo tam kde býva.

Aj vy už máte skúsenosť s používaním elektrifikovaného vozidla. Viete si ho predstaviť ako jediné vozidlo v domácnosti alebo máte stále potrebu mať akúsi „zábezpeku“ v podobe spaľovacieho automobilu?

Máme v rodine hybridné vozidlo a veľmi rád ho používam na jazdenie, použijem terminológiu motorkára – „okolo komína“. Dojazd na nabitie batérie je približne 35 kilometrov, čo je postačujúce na cestu do mesta, na nákup a na zavezenie detí do a zo školy. Používame toto vozidlo už rok a z celkového počtu 16 000 kilometrov sme približne 64 % jazdili na elektriku, čo je ideálne využitie tohto vozidla.

O tom, aké vozidlo by malo byť v garáži, u mňa rozhoduje spôsob každodenného používania auta. Ak by som vedel, že 80 % budem vozidlo používať na dochádzanie do práce, povedzme cca maximálne do 300 kilometrov denne a mal by som možnosť nabíjať si vozidlo v práci a doma, pričom finančná situácia by mi to umožňovala, jednoznačne by som išiel do čisto elektrického vozidla.

Naopak, keby som vedel, že väčšiu časť jazdenia budú tvoriť dlhé jazdy po diaľnici, ako kompromis vidím úsporný spaľovací motor, prípadne hybridné vozidlo, ktorého výhoda je v tom, že na diaľnici sa nabije a v meste ide na elektriku. V budúcnosti to budú možno vodíkové vozidlá, ktoré budú slúžiť na dlhšie trate.

Čo vás presvedčilo, aby ste si kúpili elektrifikované vozidlo? Bola to túžba „kráčať s dobou“ alebo niečo úplne iné?

Tých dôvodov bolo viacero, uvediem samozrejme emisie CO2, prevádzkové náklady, moderný trend, požiadavky na bezpečnosť a tiež aj skutočnosť, ako sme využívali rodinné auto v predchádzajúcom období.

To znamená, že 70 % až 80 % sme auto používali na jazdenie s denným nájazdom do cca 30 – 40 kilometrov, ale zároveň sme potrebovali párkrát za mesiac ísť s autom aj na dlhšiu cestu s nájazdom približne 400 – 600 kilometrov. Práve tomuto ideálne vyhovoval profil hybridného vozidla. Po viac ako roku používania môžem potvrdiť, že toto rozhodnutie bolo správne. Sú mesiace, kedy nemusím vozidlo vôbec tankovať a používam ho takmer denne.

Slovensko podporuje rozvoj elektromobility pomocou dotácií. Táto pomoc však bola veľmi kontroverzná, keď sa dotácie vyčerpali v priebehu pár minút. Je takáto forma podpory adekvátna, alebo je potrebné niečo zmeniť?

Ak chceme naozaj hovoriť o podpore elektromobility, podpora zo strany štátu, prípadne Európskej únie musí byť kontinuálna, transparentná, dostupná a vopred jasná pre všetkých budúcich užívateľov elektrických vozidiel. Inak to nebude mať ten správny efekt.

NEPREHLIADNI
Vybrali sme TOP 7 ojazdených elektromobilov v slovenských bazároch za menej ako 20 000 € + jeden bonus

Aká forma by bola pre našu krajinu najvhodnejšia? Menej peňazí pre väčší počet ľudí alebo väčší obnos opäť len pre „vyvolených“?

Ja osobne by som bol najradšej, keby všetci mali dostatok peňazí na kúpu nového elektrického vozidla. Ak chceme ľudí motivovať, myslím si, že by to mohlo byť kľudne aj formou „šrotovného“, ktoré sme už zažili a bolo celkom úspešné. Akurát teraz by za zošrotované staré vozidlá dostali ľudia dotácie na nové elektromobily.

Určite by mala byť motivácia aj smerom k zamestnávateľom na obnovu a rozšírenie vozových flotíl o elektrické vozidlá, obzvlášť na jazdenie v mestách. Tiež by pomohlo aj motivovanie pre samosprávy a spoločnosti za účelom rozvoja nabíjacích staníc. Kde je vôľa, cesta sa vždy nájde…

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom