Od veľkolepého pristátia roveru Perseverance na Marse 18. februára sa všetka pozornosť upriamuje na  tento majestátny kus techniky. Netreba však zabúdať ani na dnes už legendárny rover Curiosity, ktorý brázdi povrch červenej planéty od augusta 2012 a neprestajne prináša nové a zásadné informácie.

Curiosity opäť potvrdil, že nepatrí do starého železa

Ten sa nedávno pripomenul sériou fotografií zachytávajúcich okolie približne 6 metrov vysokého skalnatého útvaru s názvom Mont Mercou. Dnes sa tento rover pripomína novým prelomovým zistením o histórii tekutej vody na Marse. O téme informoval portál Phys.

Pohľad na horu Sharp a vrstvy sedimentov. Rapin et al., Geology

Ako píše portál SciTechDaily, zatiaľ čo Perseverance sa zatiaľ iba pripravuje na svoje veľkolepé objavy, Curiosity pokračuje v skúmaní niekoľko kilometrov vysokej hory Aeolis Mons, známej predovšetkým ako Sharp, nachádzajúcej sa v strede krátera Gale.

Rover Curiosty, ktorý je vzdialený viac než 3000 km od miesta pristátia Perseverance, už od roku 2014 zdoláva nehostinné a piesočnaté prostredie vysokej hory Sharp, ktorá okrem kopy hornín a piesku v sebe ukrýva mnohé tajomstvá histórie červenej planéty.

Búrlivé marťanské počasie

Ako naznačujú výsledky novej štúdie publikovanej v žurnále Geology, jedno z týchto dobre strážených tajomstiev Marsu sa práve podarilo rozlúsknuť skupine vedcov pod vedením Williama Rapina z CNRS (French National Centre for Scientific Research).

Z mnohých predchádzajúcich štúdií skúmajúcich prostredie červenej planéty vyplýva, že Mars kedysi disponoval relatívne veľkým množstvom tekutej vody, ktorá pred 3 miliardami rokov zmizla. O tom, či voda zmizla, sa dá polemizovať, nedávne výskumy totiž ukázali, že značná časť vody (30 až 99 %) je zachytená v mineráloch nachádzajúcich sa v kôre planéty, čo spochybňuje teórie, podľa ktorých väčšina vody unikla do vesmíru.

Mars stratil vodu prostredníctvom kombinácie dvoch mechanizmov

Tím odborníkov prostredníctvom údajov získaných zo sond, roverov a meteoritov študoval, koľko vody sa v priebehu času nachádzalo na červenej planéty vo všetkých jej formách. Pri štúdii sa vedci zamerali najmä na pomer deutéria k vodíku.

Ako píše Caltech na svojom webe, voda je tvorená vodíkom a kyslíkom, no nie všetky atómy vodíka sú rovnaké. Existujú totiž dva stabilné izotopy vodíka. Drvivá väčšina atómov vodíka ma vo svojom atómov jadre iba jeden protón, ale malá časť zodpovedajúca približne 0,02 % má v jadre protón a neutrón. Táto malá časť sa nazýva deutérium alebo tiež ťažký vodík.

Keďže ľahší vodík uniká do vesmíru oveľa ľahšie ako deutérium, strata vody na Marse prostredníctvom atmosféry by zanechala po sebe určitý „podpis“ v podobe signálu hovoriacom o pomere deutéria k vodíku – zostalo by množstvo deutéria. Detailne sme sa téme venovali v samostatnom článku.

Keďže jedným z primárnych cieľov roveru Curiosity je študovanie prechodu z „pohostinného“ prostredia na dnešnú surovú a nehostinnú planétu, rover je vybavený aj patričným technologickým vybavením. Jedným z nástrojov, ktoré so sebou nesie, je aj prístroj ChemCam, čiže zariadenie zložené z kamery, spektrometra a laseru.

Zariadenie sa používa na presnú identifikáciu skúmaných hornín, meranie chemických a stopových prvkov, rozpoznávanie minerálov obsahujúcich molekuly vody a ako vizuálna podpora pri vŕtaní.

Presnejšie ChemCam svojim infračerveným laserom rozpáli úlomok hornín na približne 10 000 °C, vďaka čomu dôjde k ich odparovania. Plazma vyrobená týmto procesom umožňuje vedcom analyzovať chemické a minerálne zloženie hornín, ktoré poskytujú dôležité informácie o geologickej histórii Marsu.

Tentokrát sa prostredníctvom prístroja ChemCam podarilo podrobne študovať sedimentárne ložiská z povrchu planéty a odhaliť podmienky, v akých sa formovali. Ukázalo sa, že typ podloží je navzájom od seba drasticky odlišný. Hneď nad hlinenou vrstvou tvoriacu základňu hory sa totiž nachádza veľké množstvo naviateho piesku, pričom nad ním sú ďalšie veľmi tenké riečne naplaveniny.

Vo výsledku to znamená asi toľko, že Mars si počas svojej dlhej histórie prešiel búrlivými zmenami klimatických podmienok, ktoré spôsobili striedanie vlhkých a suchých období, až pokým si červená planéta natrvalo neudržala svoje suché prostredie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky