V súčasnosti sa už takmer žiadny nový film nezaobíde bez vizuálnych efektov. Viacčlenné tímy takzvaných compositorov pracujú desiatky až stovky hodín na tom, aby triky vo filme vyzerali čo najdôveryhodnejšie. Jedným z nich je aj Vladimír Valovič, ktorý sa môže pochváliť prácami na mnohých známych hollywoodskych filmoch.

Chlapi „vyzliekajú” ženy cez umelú inteligenciu. Otestovali sme najbizarnejšiu technológiu súčasnosti, je to vôbec legálne?

Narodil sa v Handlovej a už po 2 rokoch v Bratislave, kde pracoval ako grafik, išiel študovať aj pracovať do zahraničia. V zahraničí chcel získať hlavne skúsenosti, ktorým sa na Slovensku naučiť nemohol.  Pracuje už 10 rokov ako compositor a takmer 20 rokov sa venuje 2D aj 3D grafike. Pred 3 rokmi založil unikátnu online školu Compozitive, ktorá vychovala už veľa šikovných slovenských a českých compositorov. Tí dnes pracujú na svetových projektoch doma aj v zahraničí.

V rozhovore sa tiež dozvieš:

• Ako začať, ak sa chceš stať compositorom
• Na ktorých filmoch sa mu pracovalo najlepšie
• Aké technológie sa používajú pri vytváraní efektov
• Čo nás čaká o 10 rokov v oblasti kinematografie

Vaša práca compositora je veľmi zaujímavá, no nepatrí medzi úplne bežné profesie v našich končinách. Ako vyzerala cesta k tejto práci?

Ja som sa venoval grafike už od prvého počítača Didaktik Gama. Neskôr som mal v počítači ako prvý program Photoshop a 3D Studio Max. Po vojne som sa chcel posunúť ďalej, no vedel som, že učiť sa doma v tom čase bez internetu, kníh či škôl nestačilo.

Rozhodol som sa preto skúsiť študovať v zahraničí a to mi otvorilo postupne cestu k tomu, aby som mohol robiť to, čo chcem. V zahraničí som videl, ako sa to robí a ako sa to má robiť a to mi dalo super základy.

Viem o vás, že ste študovali prestížnu školu Escape Studious. Ako ste sa na školu dostali a čo všetko to znamenalo?

Prijímačky tam neboli žiadne, nakoľko je to súkromná škola, ktorá vyžadovala financie. Úver, ktorý som si na tieto účely zobral, platím dodnes. V tom čase som už býval v Anglicku, no v meste Andover, takže som musel každý deň dochádzať do Londýna 2 hodiny ráno a 2 hodiny späť. Denne som tak strávil 4 hodiny cestovaním, ktoré som však strávil čítaním kníh a učením.

Školy ako Escape Studious, na ktorých je možné študovať vizuálne efekty, sú finančne nákladné. Je možné sa naučiť robiť kvalitné vizuálne efekty aj ako samouk pomocou napríklad rôznych videí?

Dnes už je učenie oveľa ľahšie ako v rokoch 1997 – 2005, kedy v našich končinách neboli takmer žiadne možnosti naučiť sa vizuálne efekty. Preto som sa v roku 2007 rozhodol, že sa pôjdem učiť medzi profesionálov, do školy plnej VFX nadšencov. Dnes je už situácia úplne iná a, bohužiaľ, trh je už presýtený tutoriálmi, videami, ktoré sú zdarma a  veľkou kopou nekvalitných techník.

Na základe toho sa stáva, že sa veľa ľudí učí nesprávne techniky a každý si myslí, že je po piatich tutoriáloch expert. Týmto spôsobom sa presycuje trh s nekvalitnými juniormi a logicky aj klesá cena práce.

Spravil som presný opak a vytvoril unikátny kurz, ktorý má vyše 200 hodín, takže moji juniori majú po príchode do štúdia seniorské vedomosti. Takže dá sa to naučiť podľa videí, no musia byť od kvalitných ľudí. Je potrebné to selektovať a vyberať kvalitu, no stále platí, že dnes sú pre tých, čo chcú, úplne iné možnosti, ako kedysi.

Spomenuli ste, že ste založili školu Compozitive, v ktorej učíte robiť vizuálne efekty. Čo všetko potrebujem k tomu, ak sa rozhodnem aj ja študovať v Compozitive? Existuje napríklad vekové obmedzenie, kedy je na učenie už príliš neskoro?

Čo sa týka Compozitive, je to veľmi flexibilná výučba. Môže to robiť každý, kto má počítač s 8 GB až 16 GB RAM (čím viac, tým lepšie) a SSD diskom, ktorý je veľkou výhodou. Ďalej už len stačí mať pripojenie na internet a veľkú chuť učiť sa.  Čo sa veku týka, tak sme mali 16-ročných, ale aj  46-ročných študentov. Na učenie nie je nikdy neskoro, no ak má človek 40 – 50 rokov, asi sa to neučí preto, aby menil kariéru, ale skôr ako záľubu alebo to berie ako osobnú výzvu.

Veľa študentov, ktorí už dnes majú prácu, nikdy predtým nevideli ten program a ani netušili, čo je to compositing. Dnes sú z nich úspešní compositori.  Mali ale chuť a tá ich hnala dopredu. My sme veľmi pozitívna komunita, ktorá sa navzájom motivuje a pomáha si aj v súkromnom živote.  Niektorí študenti sa stretávajú a raz za čas máme aj malé teambuildingy, či rôzne stretnutia. Ja dúfam, že toto všetko ich poháňa vpred.

Pri svojej práci potrebujete hlavne počítač a program, v ktorom vytvárate potrebné vizuálne efekty. Aké špecifikácie musí mať počítač, aby som mohol bez problémov pracovať?

Počítač konkrétne na compositing by mal mať hlavne rýchly hardisk, nakoľko pracujeme s veľkými dátami, ktoré majú občas aj stovky GB, ale aj pár TB dát. Preto je hardisk dôležitý, prípadne sieť. Veľké štúdiá v zahraničí majú všetko na sieti a ťahajú tie dáta zo siete, zo serverov a vtedy musí byť sieť ultra rýchla.

Myslím si, že taká, cez ktorú by denne pretieklo desiatky TB dát a neobmedzovalo by to compositorov, sa na Slovensku nenachádza a dokonca ani v Českej republike. Niektoré štúdiá majú dokonca servery riešené tak, že viacero pobočiek má súbory na jednom mieste, pričom pobočky nemajú počítače s HDD, ale len skrinky a tie dáta a počítač sú mimo, stovky kilometrov od nich. Majú len monitor a malý box, ktorý je napojený na sieť.  

Druhá dôležitá vec je pamäť, pričom na filmy je dobré mať aspoň 64 GB RAM, prípadne 128 GB, no to závisí od projektu a náročnosti záberov. Dá sa to robiť aj na 16 GB alebo 8 GB RAM, no to je potom o trpezlivosti.  Náš kurz bol robený na 16 GB RAM, ale v práci je lepšie mať viac. Pre 3D a FX simulácie je vhodné mať super grafické karty, RAM, procesor a SSD, samozrejme, vždy pomôže pri všetkom. Závisí od rendera, či je CPU alebo GPU a podľa toho treba postaviť počítač.

Neviem si predstaviť, aké sú možnosti uplatnenia sa na trhu práce v tejto oblasti. Ak vyštudujem školu, respektíve budem vedieť vytvárať vizuálne efekty, je jednoduché sa zamestnať ako compositor?

Závisí to, samozrejme, od toho, akú školu človek vyštuduje. Ja som mal možnosť učiť absolventov najlepších škôl na VFX na svete. Školy z Orlanda, Los Angeles, Vancouveru a iných a niektorí boli šikovní a iní na to veľmi nemali. Čo ich však spájalo je to, že za školu zaplatili od 40-tisíc do 80-tisíc dolárov. Čiže sa zaviazali platiť školu ďalších 20 rokov, prakticky ako hypotéku.

Uplatnenie závisí od toho, ako to má ten študent nastavené. Či to naozaj chce a urobí pre to všetko, alebo sa spolieha na to, že vyštudovaním školy má istú výhru. Škola je len smer, učiť a trénovať sa musí študent sám. Dôležité je, aby si vybrali školu, ktorá má reálne, dobré referencie a výsledky, dobrých mentorov z praxe a nie teoretikov.

Tým má kvalitný showreel študentov a potom už len trénovať, trénovať a zlepšovať sa vždy a všade, kde to ide. Naši študenti, ktorí skončili a chceli mať prácu, spravili si showreel a každý z nich získal prácu, lebo sú naozaj dobre pripravení. Ale nie každý má tú silu venovať tomu ten čas a naozaj sa učiť. Techniky treba pilovať a rovnako tak trénovať oko. Nedá sa to preskočiť a urýchliť. Je to len o čase strávenom pri učení a tvrdej disciplíne.

Pravdepodobne ste vo svojich začiatkoch robievali na menších projektoch, ako je to v súčasnosti. Aké sú rozdiely vo vašej náplni práce teraz oproti tej, ktorú ste vykonávali vo vašich úplných začiatkoch?

Ťažko povedať, kedy začať merať začiatky. Ako grafik som v Bratislave robil hlavne printové veci a reklamu. Po škole som začal hneď robiť na amerických filmoch, neskôr som robil aj video reklamy a potom opäť filmy, tak ako posledných 6 rokov. V princípe je však každá grafická práca podobná. Príde zadanie od klienta, časový harmonogram, musí sa spraviť rýchla prvá verzia, potom neskôr lepšie až finálne verzie, čo si často vyžaduje aj prácu navyše a veľa nadčasov.

V dnešnej dobe sme svedkami toho, že sa čoraz častejšie na plátna kín dostávajú filmy, ktoré sú „nabité“ veľkým množstvom efektov. Môžete pre laikov vysvetliť pojmy ako Practical effects, CGI, či VFX a aké sú medzi nimi rozdiely?

Practical effects sú efekty, ktoré sa robia priamo pri natáčaní. Môžu to byť miniatúry, reálne výbuchy, ohne, či pyrotechnika. Ide prakticky o všetko, čo sa vyrobí a je fyzicky uchopiteľné v realite, pričom sa to nedorába počítačom. CGI (Computer-generated imagery)  sú počítačovo generované elementy. Môže ísť o 3D vymodelované budovy, autá, príšery, zvieratá a podobne.

VFX (Visual effects) je skratka len pre vizuálne efekty alebo celý priemysel. Vizuálne efekty sú všetko, čo sa musí pridať a nebolo to natočené. Do tohto spadá aj CGI, kedže väčšina pridávaných elementov je počítačovo generovaných. Pod to patria aj mattepaintingy, čo sú ľudovo povedané dokreslovačky, fotomontáže a podobne.

Existuje aj takzvaná Mo-cap technológia. V čom je táto technológia iná oproti tým, ktoré sme už spomenuli a ktorú z nich je najnáročnejšie sa naučiť?

Mo-cap, čiže motion capture, je technológia, ktorá zachytáva pohyb ľudí alebo iných objektov. Využíva sa hlavne na akciu ľudí, prípadne zvierat. Táto nahratá animácia sa potom musí vyčistiť, upraviť a potom sa aplikuje na počítačové postavy. Využíva sa to často pri počítačových dvojníkoch, vo filmoch, ale aj v hrách a cinematik traileroch.

Dnes už je to pomerne štandardná technika a dopĺňa sa rôznymi facial capture technikami, najnovšie laserovou, ktorá zaznamenáva každý detail v pohybe tváre. Ja som mal dokonca možnosť obliecť si v roku 2008 Mo-cap oblek v jednom štúdiu na okraji Londýna ešte počas školy a bol to super zážitok – vyskúšať si niečo také na vlastnom tele.

Pri tvorbe vizuálnych efektov musíte vychádzať z určitých predstáv tvorcov a rôznych podkladov. Akým spôsobom vám štúdio vysvetlí, čo máte vlastne robiť?

Každý záber s vizuálnymi efektami má vždy popis. Ak sú to komplexnejšie zábery, ktoré sú celé počítačovo generované, tie niekedy prídu aj s nákresmi či konceptami, ktoré robia pre klientov takzvaní koncept artisti.  Niekedy sa stane, že tieto koncepty nie sú a musíme ich vytvoriť my, takže spravíme viacero verzií náhľadov, z ktorých si klient vyberie a potom už len ladíme do finálnej verzie.

Vždy sa najskôr vyberú kľúčové zábery („hero shots“), ktoré sa vyladia pre každú sekvenciu a tie sa po odsúhlasení aplikujú na zvyšné podobné zábery. Týmto spôsobom sa robí celý film a neskôr je to už jednoduchšie. Odsúhlasenie kľúčových záberov môže trvať dlhšie ako samotná výroba väčšiny tých zvyšných. Je totiž občas veľmi náročné trafiť sa do predstavy klienta, ktorý niekedy nemá vizuálnu predstavivosť a to, čo chce, môže byť dosť nezaujímavé a neatraktívne.

Pracujete na rôznych filmoch. Niektoré z nich získali aj prestížne ocenenia Oscar či Bafta. Prezradíte, o ktoré filmy ide a za čo tie ceny získali?

Ja tie ceny ani nikdy nespomínam, ak sa ma nepýtajú, lebo sú len akousi čerešničkou na torte a ja im neprikladám veľký význam. Je to často o šťastí, v ktorom roku sú aké filmy spolu nominované s ďalšími a ešte o ďalších mnohých okolnostiach.

Často sa stáva, že ani nevyhrá ten film s najlepšími efektami. Ja osobne som však mal viac filmov nominovaných na Oscara, Baftu či cenu VES. Z filmov, na ktorých som pracoval, získal Baftu posledný diel Harryho Pottera a Oscara vyhral film Gravity. Toto však nie je cena jednotlivca, ale stoviek ľudí, ktorí na tom pracovali dlhé mesiace. Preto sú pre mňa tieto ceny minimálnym úspechom a oveľa viac si cením úspech s mojou školou, ktorú som spravil celú sám.

Pracujete na filmoch, ktoré sú obsadené hereckými hviezdami, na čele so známymi režisérmi. Dostávate sa pri svojej práci aj do osobného kontaktu s niektorými účastníkmi, alebo je to zbytočné?

Štandardne je to tak, že keď sa už dostanú zábery do postprodukcie na vizuálne efekty, vtedy je už štáb, ktorý film natáčal, rozpustený. Stalo sa ale párkrát, že som mal možnosť stretnúť režisérov, s ktorými sme mali poradu. Išlo o známe mená, ako Joss Wheldon či pán Svěrák.

V štúdiu sa vystriedalo aj pár hercov, ako napríklad Tilda Swinton, Tom Cruise či Jason Momoa, no nemal som to šťastie ich stretnúť, nakoľko som bol mimo štúdia. Takéto návštevy však nie sú bežné a ide skôr o výnimku, ako pravidlo.

Na niektorých špeciálnych efektoch je potrebná práca, ktorá dokáže zabrať veľké množstvo času. Ako dlho trvajú práce na vytváraní vizuálnych efektov a od čoho to vlastne závisí?

Sú zábery, ktoré obsahujú vizuálne efekty, no určené sú pre reklamu. Tie zaberú od hodín do pár dní až týždňov. Zábery pre filmy, ak sú náročnejšie, môžu trvať pár hodín, dní, ale aj pár týždňov či dokonca mesiacov. Robil som už zábery, ktoré trvali 6 mesiacov a mali stovku verzií. Vždy to závisí aj od klienta a od mnohých iných okolností. Existujú však aj efekty, ktoré môžu trvať aj pár minút či hodín. Ide skôr o menšie retuše alebo pridávanie malých predmetov do pozadia.

Na akých filmoch sa vám pracuje najlepšie a na akých, naopak, najhoršie? Dá sa to vôbec kvôli niečomu konkrétnemu takto vyselektovať?

Je veľmi veľa druhov efektov. Sú zábery, kde sa kľučujú zelené a modré pozadia, kde sa retušuje, a potom také, kde sa do natočeného vkladá počítačový render a musí sa to integrovať. Potom sú čisto počítačové, takzvané „full CG“ zábery, prípadne iné. Ja sa posledných 5 – 6 rokov venujem hlavne integrácii CG a full CG. Retuše a kľučovanie, ak nemusím, nechávam na mladších. Čo sa týka filmov, tak mám rád také, kde sa dá vyhrať s efektami. Ide skôr o komplexnejšie akčné filmy, komixy a ideálne, keď je tam nejaká výzva a zábery, ktoré sa doteraz nerobili a je potrebné ich vymyslieť.

Určite máte obľúbené filmy, na ktorých ste pracovali. Prezraďte, ktoré to sú a prečo práve tieto si ceníte zo všetkých najviac?

Tých filmov je asi viac a každý pre rôzne dôvody. Piráti z Karibiku 4, to bol vstup do sveta veľkých filmov a hneď aj prvýkrát do stereo 3D. Určite tam patri aj Lincoln pre režiséra Stevena Spielberga. To bola veľmi krásna a čistá práca s profi klientom bez nadčasov.

Guardians of the Galaxy 1 bol super projekt a výzva a veľmi intenzívnych 3,5 mesiaca, vďaka ktorým som, bohužiaľ, musel odmietnuť zmluvu na Interstellar. Ale tie zábery za to stáli. Určite to bolo aj Justice League, kde som vymýšľal celý vzhľad finálnej bitky v exteriéroch, pričom som na tom pracoval viac ako pol roka. Detective Pikachu ma nelákal, no nakoniec milo prekvapil a tiež to vôbec nebolo zlé. Terminátor, ktorého som dokončil v lete, bol tiež zaujímavý.

V čom sa zmenilo VFX napríklad za posledných 10 rokov a ako to vidíte o ďalších 10 rokov?

Za posledných 10 rokov sa veru zmenilo veľa. Tieto roky sa mení spôsob 3D renderovania zo CPU na GPU prípadne na hybrid. Presne pred 10 rokmi sa začali robiť stereo (3D) filmy, ktoré medzičasom klesli na atraktivite, aj keď si na začiatku tvorcovia mysleli opak. Po 3D a 4Dx prišla virtuálna realita (VR), ktorá dosť mení vnímanie videa. Čoho budeme podľa mňa svedkami o ďalších 10 rokov?

Bude presun do online streamovania a menej kina, čo sa už dnes mení s hlavnými streamovacími službami. Zvýši sa výkon grafických kariet a rýchlosť internetu, čiže sa bude dať veľa robiť online a možno aj programy budú viac využívať výpočet cez cloud firmy, čo sa už deje, ale bude to v oveľa väčšej miere. Postupom času začne byť 4K štandard a neskôr možno príde aj 8K, no to bude veľmi pomaly.

Všade sa hovorí o tom, že technológie budú postupne na mnohých pozíciách nahrádzať ľudí. Myslíte si, že efekty, umelá inteligencia či niektorá z ďalších technológií môže v budúcnosti nahradiť ľudských hercov?

Toto nie je možné odhadnúť, no určite to nepomôže zamestnanosti. Už dnes sa pomocou AI (umelej inteligencie) urýchľuje a spresňuje práca. Väčší problém ako technológiu vnímam outsource práce do menej vyspelých častí sveta, kde sa robí lacno a nekvalitne, pričom to produkuje obrovské množstvo produktov, no rovnako nekvalitných. To nepomáha ani rozvoju, ani kvalite.

Nemyslím si však, že by to nahradilo hercov. Ľudský faktor je pre film potrebný a ak tam nebudú reálni herci, osobnosti, ktoré robia filmu PR, ktoré môžu chodievať na rôzne konferencie, do televízie či na rozhovory, bude to ako hra a prestane to mať podľa môjho názoru čaro a charizmu.