Plusy

- Nádherný vizuál
- Plynulá hrateľnosť a neustály pocit satisfakcie
- Jednoduchý, no emočne nabitý príbeh

Mínusy

- Niektorí hráči môžu po chvíli pociťovať streotyp

Raz za čas sa vyskytne na trhu videohra, o ktorej si nikdy nepočul, ale nejakým spôsobom sa ti už na prvý pohľad jej vizuál pozdával. Práve toto som prežíval pri Ori and the Blind Forest, ktoré sa mi už v roku 2015 zapísalo do pamäte nádherným vizuálom a excelentnou hudbou. Jej pokračovanie, Ori and the Will of the Wisps, prišlo až o 5 rokov na to a vylepšuje základy stanovené jednotkou v každom jednom smere.

Pokračovanie začína presne tam, kde Ori and the Blind Forest skončilo. Spokojná rodinka na čele s Orim, ktorý je hlavným hrdinom aj tento videohry, sa rozrástla o nesmierne roztomilé sovča. To nesie meno Ku a je posledným vyliahnutým mláďaťom úhlavného nepriateľa Kury z prvého dielu, čo funguje ako excelentne podaný oslí mostík medzi jednotkou a najnovším dielom.

Ori sa rozhodne toto spriatelené mláďa naučiť lietať, no spleť nešťastných udalostí zapríčiní, že obaja skončia v temnom a neznámom lese. Ešte len v samotných počiatkoch tutoriálu hráč o tohto spoločníka prichádza a presne tu začína 15 hodinová cesta umelecky nádherne stvárneným a emočne vyzretým svetom.

Po strohom rozhliadnutí sa farebným univerzom som pomaly začal zisťovať, kto alebo čo stojí za únosom priateľskej sovy a prečo je vlastne tento les tak temný a k hráčovi nehostinný. Príbeh ma vo svojej podstate jednoduchú zápletku o boji medzi dobrom a zlom, kde v popredí hráč v koži hlavného hrdinu zachraňuje obrovský les a svojich najbližších pred zlými úmyslami úhlavného nepriateľa. Podanie zápletky, spracovanie dialógov a vlastnosť umeleckého univerza rozprávať svoj osobitý príbeh však tomuto, v podstate obyčajnému príbehu, dodáva nadnesenosť a odlišnosť v porovnaní s podobnými hrami, čo autorom hry s veľkým potleskom kvitujem.

Herná novinka by nefungovala tak dobre, ak by sa nesústredila na niekoľko základných vlastností, z ktorých hlavný aspekt je podľa môjho uváženia bohatý svet plný zaujímavých nehrateľných postáv, záporných charakterov, ktorí aj napriek primárnej úlohe v zápletke dokážu svojimi bočnými úmyslami chytiť hráča za srdce a prekvapiť. Strety s NPC, či už obchodníkmi alebo iba postavami určenými k zadávaniu úloh, sú v každom momente zážitkom, keďže každý z nich je vizuálne prepracovaný s najväčším dôrazom na detail a ich repliky mi neraz vyčarili úsmev na tvári.

Aby som zachránil svet, musel som pozbierať roztrúsené kúsky lesného svetla. K navracaniu rovnováhy lesa mi dopomohlo šikovne spracované ovládanie a herné prvky, ktoré od posledného dielu spred piatich rokov zažili menšiu evolúciu. To je v prípade Ori and the Will of the Wisps len dobre, keďže všetky horšie zvládnuté aspekty hrateľnosti pôvodnej hry teraz prekrýva väčší dôraz na samotné súboje.

Všetko z herného segmentu, nájdeš –>TU<–

Hra kombinuje tri herné žánre, z ktorých si berie len to najlepšie

Hra by sa dala špecifikovať ako kombinácia troch žánrov. Preskúmavanie sveta, zbieranie nekonečnej zásoby predmetov, konštantné vylepšovanie postavy a veľmi ľahké RPG prvky preberá Ori z hier ako Castlevania: Symphony of the Night alebo Super Metroid. Z toho je nakoniec odvodený aj subžáner 2D akčných adventúr, Metroidvania.

Druhým pilierom úspechu je precízne spracovaná skákacia časť, ktorá svojou potrebou doskakovania na milimeter, interakcie s prostredím a veľkým dôrazom na reakčné ovládanie sa najviac podobá roguelike titulom ako je legendárny Super Meat Boy alebo nedávny hit Celeste. Čo je v porovnaní s jednotkou špecifikom pokračovania je súbojový systém, za ktorý by sa v tomto žánri nemusel hanbiť ani samozvaný kráľ moderných metroidvánií, Hollow Knight.

Napredovanie príbehom je podmienené neustálym zlepšovaním postavy, čo môžeš docieliť sledovaním hlavnej príbehovej linky, ale aj vedľajších úloh, dodávajúcich hre na pomery žánru, prijateľnú dávku RPG elementu.

Vedľajšie questy nepôsobia otravne, neuseknú ti podstatnú časť herného času a často ich zvládneš plniť zároveň s príbehom. Pocit satisfakcie sa aj napriek tomu nevytráca a už keď nadobudneš dojem, že všetko ide ľavou-zadnou, drobný grind v podobe zbierania predmetov, respektíve zabíjania špecifických monštier, pôsobí ako pohladenie na duši.

Vylepšovanie Oriho je hlavným lákadlom vycibrenej hrateľnosti

K tomu ti dopomôže hneď niekoľko vlastností postavy, ktoré sa začnú odkrývať presne stanoveným tempom zároveň s príbehom. Jednoduchý skok si po chvíli vylepšíš na dvojitý, ten na trojitý a ten následne na skok s odrazom do strany. S postupujúcou hernou hodinou budeš rýchlejšie plávať, brodiť sa zeminou, a to všetko za prítomnosti elegantného modelu fyziky.

Nechýba ani odrážanie z určitých bodov za prítomnosti spomaleného času, ako tomu bolo v jednotke, alebo preskakovanie z jedného bodu k druhému za pomoci pomyselného lana. Všetky tieto vlastnosti sa ti budú odomykať v správny čas, kde okrem ich primárneho využitia na aktuálnych bossov danej príbehovej časti, ich budeš môcť využívať k odkrývaniu alebo dosahovaniu nepovinných oblastí z minulých pasáži, kde si sa vtedy dostať nemohol.

To všetko ti dáva zmysel v prípade, že si chceš svojho Oriho vylepšiť na maximum, keďže v týchto nepovinných častiach herného lesa sa nachádzajú takzvané Life a Energy Cells, ktoré ako už názov napovedá, zväčšujú zásobu zdravia a energie potrebnej na vyvolávanie špeciálnych schopností. Postavu si okrem toho môžeš vylepšovať aj rôznymi pasívnymi schopnosťami, meniacimi hrateľnosť po ich každom modifikovaní.

Týmto spôsobom hra ostáva svieža naprieč celou hrateľnou časťou a hráč sa môže každým vylepšením hernej postavy učiť ďalším herným mechanikám. Okrem pasívnych vylepšení si v meste, fungujúcom ako centrálny hub hry môžeš vylepšovať svoje vybavenie, ktoré v základe pozostáva z rýchlej ale slabej zbrane, pomalej ale silnej zbrane a luku. Ako spomíname v úvode, práve v zameraní na súboje je zahrnutá najväčšia evolúcia pokračovania.

Tu veľkú úlohu zohráva schopnosť meniť herný štýl s výberom vždy rozdielnej zbrane. Klasický meč, ktorý je v určitej miere spojený aj s príbehom je asi najrozumnejšou voľbou vo väčšine situácií. Kde je však potreba rozbiť tvrdšiu obranu monštier sa hodí ťažšie kladivo a zase na diaľku kúzelný luk. Každá z týchto zbraní sa dá upravovať a meniť, no ich základná podstata ostáva vždy nezmenená.

V konečnom dôsledku súboje fungujú na princípe hry kameň, papier, nožnice, takže ak jeden z aspektov na daného nepriateľa alebo bossa nefunguje, rýchlym prepnutím v podobe kruhového menu aplikuješ na daného útočníka odlišnú taktiku. Celý zážitok z boja tak dotvárajú ako účinné, tak aj vizuálne nádherné schopnosti, kedy sa ti rôznymi farbami rozžiari celá herná obrazovka a nielenže prekonáš náročný súboj ale aj zažiješ vizuálne orgie hodné umeleckého diela.

Vizuál a audio je na nerozoznanie od umeleckého diela

Hra okrem plynulej a zábavnej hrateľnosti vyniká aj excelentným vizuálom, ktorého umelecký štýl sa pri podobných hrách často nevidí. Hry z rovnakej kategórie poväčšine siahajú po pixelarte, no Ori and the Will of the Wisps rovnako ako jednotka, zvolila nádhernú grafiku, pôsobiacu ako keby bola maľovaná ručne. Les a charaktery sú vyobrazené veľmi dobre, hra hýri tisíckami farieb, čo v kombinácii so skalopevným frameratom podáva hráčovi nadpriemerný zážitok z hrania.

Herný svet je rozdelený do niekoľkých oblastí, kedy je každá z nich vyobrazená vlastným umeleckým štýlom. Hráč si prejde atmosférickým tajomným lesom alebo pohodovými, teplejšími pláňami. Samozrejmosťou je aj venovanie určitej hernej doby vodnému level dizajnu, no dôjde aj nebezpečné, ľadové scenérie. Oriho príbeh v každej z týchto oblastí ukazuje novú tvár umeleckého cítenia autorov, vďaka čomu ani po 15 hodinách vôbec nepôsobí sterilne.

Pohodový zážitok z hry neuzatvára len nadpriemerný 2D vizuál ale aj soundtrack hodný svojho mena, keďže hudobný podklad prvého dielu si doteraz púšťam na Spotify. Aj keď možno Oriho pokračovanie neoplývana tak ikonickými skladbami ako pôvodný diel, v závese sa drží sakramentsky dobre, a to najmä vo vypätejších situáciách ako súboje s bossmi, pri ktorých až takmer orchestrálna muzika si pomaly ale iste razila stopu v mojom podvedomí. V preklade to znamená, že soundtrack na Spotify mám už dávno uložený.

Ori and the Will of the Wisps je vynikajúca hra, ktorá všetko negatívne necháva na svojom predchodcovi, len aby dokázala v roku 2020 ponúknuť menšiu evolúciu v niekoľkohodinovom balíku viacerých herných žánrov. Pozitívny pocit z hry u mňa nepodrývajú ani počiatočné technické nedostatky, kedy hra dokázala mrznúť aj na pár sekúnd.

Tie Microsoft dokázal vzápätí vyriešiť, a tak jediný aspekt, kedy druhý Ori zanechal u mňa pocit horkosti je ten, že ak by som chcel hru dokončiť na 100 %, tak by som sa dočkal niekoľkých ďalších hodín prázdnej hrateľnosti, strávených zbieraním aj tých najmenej podstatných predmetov, bez ďalšej možnosti zásadného vývoja. V tomto prípade by som si vedel predstaviť možný nástup stereotypu, ktorý inak po celú dobu hlavnej príbehovej linky nenastal.

Zhodnotenie

Hru som si užil po celú minutáž testovania a neraz som sa prichytil pritom, ako sa pohrávam s herným dizajnom a fyzikou titulu aj mimo hlavnú dejovú linku. Fungujúce ovládanie dotvára rozšírená hrateľnosť hodná pomenovania nasledovník Ori and the Blind Forest, čo v kombinácii s emočne nabitým príbehom, nádhernou a plynulou grafikou a zapamätateľnou hudbou robí z tejto hry jedno z najväčších prekvapení tohto roka.

Hru Ori and the Will of the Wisps poskytla redakcii spoločnosť Microsoft 

Pošli nám TIP na článok



Hry