Hoci jadro Zeme do dnešných dní stále do značnej miery neprebádané, mnoho informácií sa nám o jeho vlastnostiach a zložení podarilo zistiť vďaka seizmickým vlnám.

Vieme, že na miestach, kde sa vonkajšie jadro Zeme stretáva s plášťom, existujú štruktúry, ktoré dramaticky spomaľujú šírenie seizmických vĺn, ale aj to, že jadro nesúmerne mení svoj tvar a môže ovplyvniť magnetické pole.

Zvláštnosti zemského jadra

Najnovšie sa vďaka vedcom z Číny podarilo zistiť, že vnútorné jadro našej planéty je ešte komplikovanejšie, ako sme predpokladali. Namiesto „obyčajných“ pevných látok sa tam zrejme nachádza hmota v „superiónovom stave“. Na tému upozornil portál NewAtlas.

ksandrphoto/freepik

Hoci sa nevieme prevŕtať a priamo pozrieť do stredu Zeme, vďaka seizmickým vlnám máme predstavu o tom, čo sa deje hlboko v útrobách našej planéty. Seizmické vlny možno považovať za typ vlnenia, ktoré je vyžarované pri deformácii hornín. K deformáciám môže dochádzať napríklad prostredníctvom zrútenia skalného masívu či zemetrasení.

Z predchádzajúcich štúdii vieme, že seizmické vlny sa pohybujú jadrom Zeme pomalšie, než by sme očakávali pre guľu z pevného železa. Ako píšu vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature, „vnútorné jadro Zeme nedosahuje hustotu čistého železa, čo naznačuje prítomnosť ľahkých prvkov.“

Hmota v jadre je v superiónovom stave

Podľa nových zistení sa vo vnútornom jadre nenachádzajú „normálne“ látky, ale látky v tzv. superiónovom stave, upozorňuje Čínska akadémia vied na svojom webe.

Argonne National Labs

V tomto stave tvoria atómy železa pevnú mriežku, ktorá v podstate udržuje materiál vo svojom tvare, zatiaľ čo ľahšie prvky ako kyslík, síra, vodík, či uhlík, difundujú, cez túto mriežku v takmer tekutom stave.

Simulovaním potom vedci dokázali zistiť, že vibrácie zo seizmických vĺn sa pohybujú cez superiónovú zliatinu rýchlosťou, ktorá korešponduje s reálnymi seizmologickými pozorovaniami.

Zdá sa teda, že vysoko difúzne ľahké prvky ovplyvňujú rýchlosť šírenia týchto vĺn, čo v budúcnosti môže poskytnúť cestu k vyriešeniu ďalších nezodpovedaných otázok o vnútornom jadre planéty.

Zrážka s inou planétou

Začiatkom tohto roka iná skupina vedcov objavila medzi zemským jadrom a kôrou vrstvu, ktorá si pamätá zrážku s inou planétou. Nazdávajú sa, že je podobná sedimentárnym horninám na Zemi. Podľa dostupných informácii sa táto vrstva vyzrážala z magmatického oceánu ranej Zeme, pričom ťažké prvky klesali smerom nadol, a ľahké naopak stúpali nahor.

Tento magmatický oceán obsahoval všetky druhy minerálov, pričom konvekčné prúdenie tieto minerály unášalo smerom dole, k plášťu. Tam sa počas dlhých miliárd rokov ukladali, vrstvili až sa napokon natlačili do niekoľkých menších oblastí, ktoré dnes spôsobujú spomaľovanie šírenia seizmických vĺn.