Čaká ich ohromné bohatstvo. Postsovietsky štát našiel pod zemou 20 miliónov ton vzácnych surovín

Aktualizované 18.10.2026:

Obrovský nález vzácnych zemín v Kazachstane sa po mesiacoch príprav posúva do ďalšej fázy. Štátna ťažobná spoločnosť Tau-Ken Samruk začala podnikať konkrétne kroky smerujúce k technologickému využitiu ložiska Kuirektykol, známeho aj pod označením „Nový Kazachstan“. Najnovší vývoj ukazuje, že krajina už nerieši iba rozsah svojho nerastného bohatstva, ale čoraz intenzívnejšie hľadá spôsob, ako z neho získať priemyselne využiteľné suroviny.

Začiatkom októbra spoločnosť vyhlásila tender na technologické skúšky vzoriek hornín a ílov, ktorého predpokladaná hodnota dosahuje 115,6 milióna kazašských tenge (približne 227-tisíc eur) . Ďalších 236,3 milióna (464-tisíc eur) tenge má smerovať na laboratórne analýzy vzoriek z rovnakého projektu. Celkovo tak ide o zákazky v predpokladanej hodnote takmer 352 miliónov tenge (700-tisíc eur).

Ich cieľom je získať podrobnejšie informácie o vlastnostiach materiálu a preveriť technologické možnosti jeho spracovania. Zatiaľ však ide o vyhlásené tendre, nie o potvrdené výsledky skúšok či už realizované investície v tejto výške.

Kazašské Národné centrum pre komplexné spracovanie nerastných surovín v marci informovalo, že odborníci preskúmali zloženie rudy a pripravili odporúčania na ďalšie technologické testy. Zástupcovia centra a Tau-Ken Samruk sa následne dohodli na pokračovaní výskumu ďalších častí ložiska. Predbežne sa zhodli aj na spolupráci pri vývoji technológií potrebných na získavanie vzácnych kovov a vzácnych zemín.

Pixabay/Unsplash/Úprava redakcie

Ďalší posun nastal v auguste, keď sa na kazašskej platforme technologických výziev objavila požiadavka na vývoj postupov spracovania rudy z Kuirektykolu. Zadanie počíta nielen s laboratórnym výskumom, ale aj s pilotným overením technológie, ktorá by dokázala získavať vzácne zeminy vo forme využiteľného medziproduktu alebo finálneho produktu. Vývojári majú navrhnúť technologický postup, určiť potrebné zariadenia aj podmienky budúceho priemyselného využitia. Práve spracovanie patrí medzi najväčšie prekážky, ktoré musí Kazachstan prekonať, ak chce konkurovať zavedeným producentom.

Samotný objav sa napriek novým krokom ešte nepremenil na fungujúcu baňu. Kazašské úrady naďalej pracujú s odhadom 935,4-tisíca ton prognózovaných zdrojov vzácnych zemín, pričom v oblasti Irgiz evidujú aj 795,8-tisíca ton zásob kategórie C2. Tieto údaje však nemožno automaticky stotožňovať s ekonomicky vyťažiteľnými zásobami podľa medzinárodných štandardov. O ďalšom osude projektu rozhodnú až podrobnejšie geologické práce, úspešnosť technologických skúšok a ekonomické vyhodnotenie. Termín začiatku komerčnej ťažby zatiaľ oficiálne potvrdený nebol.

Pôvodný článok:

Kazachstan ohlásil jeden z najväčších objavov vzácnych zemín na svete a je pripravený zaujať strategickú pozíciu na globálnom trhu s kritickými surovinami. V oblasti Karagandy, v samotnom strede krajiny, totiž ešte v apríli geológovia narazili na obrovské ložisko prvkov ako cérium, lantán, neodým či ytrium – materiálov nevyhnutných pre výrobu moderných technológií ako smartfóny, digitálne fotoaparáty či pevné disky. Na tému upozornili Euronews.

Podľa vyjadrení z kazašského ministerstva priemyslu a výstavby boli v oblasti identifikované štyri sľubné zóny, pričom celková hmotnosť vzácnych zemín sa odhaduje na vyše 935-tisíc ton. Celkový objem ložiska, ktoré dostalo prezývku „Nový Kazachstan“, by mohol podľa predbežných údajov dosiahnuť až 20 miliónov ton horniny v hĺbke 300 metrov, pričom priemerný obsah vzácnych prvkov je približne 700 gramov na tonu. Ak sa tieto odhady potvrdia, Kazachstan by sa zaradil medzi top trojku krajín s najväčšími zásobami vzácnych zemín na svete.

Odborníci však upozorňujú, že ide len o začiatok a že je potrebná opatrnosť. Georgij Freiman z Profesijnej asociácie nezávislých expertov na ťažbu (PONEN) zdôraznil, že ešte nemožno hovoriť o oficiálnom ložisku, kým neprebehne dôkladný výskum a ekonomické vyhodnotenie. „Musíte preskúmať hydrogeológiu, geomechaniku a možnosti ťažby, zhodnotiť, v akej forme sa dajú prvky extrahovať. Až keď sa zanalyzujú všetky tieto faktory a pripraví sa ekonomický model, môžeme hovoriť o ložisku. Inak je to len špekulácia,“ uviedol.

Pixabay/Unsplash

Zálusk si robí EÚ

Prieskum oblasti sa začal v roku 2022 a výsledky boli nahlásené kazašskej vláde v októbri 2024. Samotné zverejnenie objavu však prišlo len deň pred summitom EÚ so stredoázijskými štátmi, čo viacerí analytici označili za strategický krok. EÚ počas summitu oznámila zámer posilniť spoluprácu s Kazachstanom a podpísala nový plán spolupráce na roky 2025–2026, ktorý zahŕňa aj spoločný výskum a inovácie v oblasti geologického prieskumu.

„Oznámenie prišlo vo veľmi vhodnom čase, pretože zvýšilo dôležitosť Kazachstanu v celom dialógu o kritických surovinách,“ uviedla veľvyslankyňa EÚ v Kazachstane Aleška Simkić a dodala, že krajinu čakajú ešte nemalé výzvy.

Už v čase oznámenia objavu odborníci upozorňovali, že cesta ku komerčnej ťažbe bude dlhá. Arthur Poliakov z fóra MINEX v apríli 2025 odhadoval, že samotná ťažba by sa nemusela začať skôr než o desať až dvanásť rokov. Kazachstan totiž nemal dostatočne rozvinuté technológie na komplexné spracovanie vzácnych zemín a pre využitie náleziska potreboval ďalší geologický prieskum, technologické skúšky aj zahraničné investície.

Poliakov v tom čase označil za možných partnerov Čínu a Európsku úniu. Čína disponuje rozsiahlymi spracovateľskými kapacitami, zatiaľ čo európske krajiny sa snažia zabezpečiť alternatívne dodávky kritických surovín pre svoj priemysel. Prekážkou však zostáva aj logistika, keďže Kazachstan nemá priamy prístup k svetovým oceánom a potrebuje rozvíjať nové obchodné trasy. Jednou z možností je takzvaný Stredný koridor, ktorý prepája Strednú Áziu s Európou cez Kaspické more a Kaukaz.

Čítajte viac z kategórie: Novinky