Inštitút leteckých technológií predstavil svoje plány na dekarbonizáciu komerčného letectva, ktoré je značným producentom emisií skleníkových plynov, informuje IFLScience. Lietadlo, ktoré predstavili, má dokázať na jednu nádrž obletieť až polovicu sveta a ako palivo použije vodík.

Avšak kým v prípade automobilov je vodík využívaný v rámci palivových článkov, kde ho priamo premieňajú na elektrickú energiu a vodu, v prípade lietadiel ho chcú spaľovať rovnako, ako klasické letecké palivo.

Na dobré sa čakať oplatí

Ako informuje projekt FlyZero a Inštitút leteckých technológií vo svojej tlačovej správe, ich lietadlo má uniesť až 279 pasažierov a na jedinú nádrž zvládne preletieť až neuveriteľných 9 000 km, pričom destinácie vzdialené cez 18 000 km zvládne dosiahnuť len pri jedinej zastávke.

Boeing

Takýto diaľkový dosah značne prekračuje schopnosti dnešných dopravných lietadiel, tam však výhody vodíkového lietadla rozhodne nekončia a kľúčovou zmenou sú práve emisie, ktoré sú prakticky nulové.

Takouto redukciou emisií sa však nemôžu chváliť spoločnosti vyvíjajúce nadzvukové lietadlá, ktoré chcú oživiť slávu legendárneho Concorde a zrýchliť všetky lety o polovicu.

Celý stroj majú poháňať dva turbínové motory a jeho rozpätie krídiel dosiahne 54 metrov. Takéto lietadlo má zároveň poskytnúť potrebné schopnosti na to, aby nahradilo stroje, ktoré spolu v tomto odvetví produkujú až 93 % leteckých uhlíkových emisií.

Má aj vážne nevýhody

Pri všetkých tých výhodách sa však samozrejme nájdu aj nejaké tie mínusy, ktorými je napríklad fakt, že vodík musí byť v tomto prípade uskladnený v dobre izolovaných nádržiach a kryogenicky chladený na približne -250 °C.

Boom Supersonic

Ďalším zásadným problémom je cena vodíka. Aj keď je jeho energetická hustota v porovnaní s klasickým leteckým palivom trojnásobná, jeho vysoká cena by mohla spôsobiť problémy a projekt sa spolieha na to, že sa do počiatku prevádzku táto cena zníži.

Zároveň je potrebný ekologicky vyprodukovaný vodík, ktorý je v dnešnej dobe skôr vzácny práve kvôli svojej vysokej cene. Bez neho však zníženie emisií možné nie je, rovnako ako je to aj v prípade elektromobilov, ktoré sú nabíjané elektrickou energiou z uholných elektrární – k istej redukcii emisií však dochádza aj v tomto prípade a to vďaka vysokej efektivite.

Tak skoro sa ich nedočkáme

Aj keď komerčné letectvo neprodukuje tak veľké množstvo emisií, ako pozemná automobilová doprava, je nutné tento problém riešiť. Navrhované vodíkové lietadlo sa však má dostať do prevádzky až uprostred nasledujúceho desaťročia, teda o približne 15 rokov.

HAV

O niečo skôr sa majú dostať do prevádzky vzducholode, ktorých sa ľudstvo vzdalo najmä po vodíkovej katastrofe vzducholode Hindenburg. Nové vzducholode však sľubujú oveľa vyššiu bezpečnosť, efektivitu a ponúkajú množstvo skutočne zaujímavých možností, pričom na mnohých trasách môžu úplne nahradiť lietadlá.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita