Pod jedným z najväčších zachovaných kráterov v celej slnečnej sústave vedci v štúdii publikovanej v žurnále Geophysical Research Letters objavili doposiaľ nikdy nevidenú štruktúru. Na tému upozornil portál IFLScience.

Obrovská masa hmoty

Ako sa uvádza v tlačovej správe univerzity Baylor, reč je o mesačnom krátery, alebo panve South Pole-Aitken, čo je najväčší impaktný kráter nachádzajúci sa na Mesiaci a najväčší známy v slnečnej sústave.

Má priemer cca 2 500 kilometrov a je hlboký viac ako 12 kilometrov. Ide o najväčšiu, najstaršiu a najhlbšiu impaktnú panvu objavenú na Mesiaci. Jej názov pochádza z dvoch krajných útvarov, ktoré ležia na hranici – od krátera Aitken na severe a južného pólu ležiacom na náprotivnej strane panvy.

NASA

Mimochodom, táto oblasť je ústredným bodom mnohých výskumov, pričom ide aj o potenciálne miesto pristátia misie Artemis 3.

Vedci na tomto mieste objavili neznámu štruktúru, ktorá váži približne 2,18 miliardy kilogramov a tiahne sa do hĺbky viac ako 300 km. Táto gigantická masa materiálu môže byť plná kovu z asteroidu, ktorý narazil do Mesiaca a vytvoril zmieňovaný kráter.

„Predstavte si, že vezmete hromadu kovu 5-krát väčšiu ako ostrov Havaj a zahrabete ju pod zem. Zhruba toľko neočakávanej hmoty sme objavili,“ uviedol hlavný autor štúdie Peter James. „Jedným z vysvetlení tejto hmoty je, že kov z asteroidu, ktorý vytvoril tento kráter, je stále zapustený v plášti Mesiaca.“

Počítačové simulácie dopadov veľkých asteroidov naznačujú, že za správnych podmienok sa železo-niklové jadro asteroidu môže počas dopadu rozptýliť do horného plášťa (vrstvy medzi kôrou Mesiaca a jadrom).

Uvedené naznačuje, že keď asteroid zhruba pred 4 miliardami rokov zasiahol Mesiac, zostal zapustený v plášti a neponoril sa až do samotného jadra. Vedci pracujú tiež s alternatívnym vysvetlením, že objavená hmota môže byť koncentráciou hustých oxidov spojených v poslednej fáze tuhnutia mesačného magmatického oceánu.

Podľa Jamesa je táto oblasť „jedným z najlepších prírodných laboratórií na štúdium katastrofických impaktných udalostí, starovekého procesu, ktorý formoval všetky skalnaté planéty a mesiace, ktoré dnes vidíme“.

V útrobách Mesiaca sa toho skrýva omnoho viac

Zdá sa ale, že Mesiac pod povrchom ukrýva omnoho viac záhad, ako sa na prvý pohľad zdá. Vedci v inej štúdii totiž nedávno objavili pod povrchom Mesiaca obrovskú  masu granitu (žuly), ktorá postupne uvoľňuje značné množstvo tepla.

NASA/JPL/ MidJourney/Úprava redakcie

Podľa výsledkov zmieňovanej štúdie ide o typ vulkanizmu, aký sme doposiaľ nikdy nemali možnosť pozorovať. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.