Vedcom sa v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature podarilo vypátrať pod povrchom Mesiaca obrovskú masu granitu (žuly), ktorá postupne uvoľňuje značné množstvo tepla.

Podľa výsledkov zmieňovanej štúdie ide o typ vulkanizmu, aký sme doposiaľ nikdy nemali možnosť pozorovať. Na tému upozornil portál IFLScience.

Jedinečný objav na Mesiaci

Hoci podľa akceptovaných teórií bol v minulosti Mesiac zaplavený lávovými poľami a erupciami, astronómom sa v skutočnosti nikdy nepodarilo objaviť sopku, ktorá by pripomínala sopky, ktoré nachádzame u nás na Zemi. To však len do doby, pokiaľ sa v novej štúdii nepozreli pod vulkanickú oblasť známu ako Compton-Belkovich nachádzajúcu sa blízko severného pólu na odvrátenej strane Mesiaca.

Mikrovlnne prístroje nasadené na čínskych sondách Chang’e 1 a Chang’e 2 totiž v tejto oblasti zaznamenali niečo zvláštne. Objavili anomálne veľké množstvo tepla, ktoré až 20-násobne presahuje priemerné teploty pre podobné oblasti na Mesiaci, uvádza portál ScienceAlert.

„Zistili sme, že jedna z týchto podozrivých sopiek, známa ako Compton-Belkovich, doslova žiarila na mikrovlnných vlnových dĺžkach,“ uvádza planetárny vedec Matthew Siegler. „To znamená, že teplo nie je na povrchu, ako by to naznačovali infračervené vlnové dĺžky, ale pod povrchom.

Jediným spôsobom, ako je toto pozorovanie možné vysvetliť, je výskyt extra teplého zdroja niekde pod útvarom v hlbšej mesačnej kôre. Takže Compton-Belkovich, považovaný za sopku, pod sebou skrýva veľký zdroj tepla,“ dodáva.

V údajoch bol tiež objavený 20 km široký povrch bohatý na kremík, ktorý je podľa autorov kalderou (sopečný útvar) tejto starovekej stopky. Teplota je v týchto miestach o 10 °C vyššia ako teplota v okolí, pričom teplo nepochádza z magmy pod povrchom (naposledy totiž sopka mohla vybuchnúť zhruba pred 3,5 miliardarmi rokov) ale z rádioaktívnych prvkov nachádzajúcich sa v týchto horninách.

Množstvo anomálií

Región Compton-Belkovich je známy veľkým množstvom tória, produktu rádioaktívneho rozpadu, pričom nová štúdia naznačuje, že rádioaktívne prvky objavené v granitovej matrici sú najpravdepodobnejším zdrojom tepla.

Pozorovaná granitová matrica je s priemerom 50 km omnoho väčšia, ako by sa očakávalo, čo je podľa vedcov dôkazom, že sa na Mesiaci nachádza oveľa väčší systém vedenia magmy (magma plumbing system – termín, ktorý sa používa na popisovanie sústavy kanálov a dutín, cez ktoré sa pohybuje magma), než si myslíme.

Tento nález je 50 km široký batolit; druh vulkanickej horniny, ktorý vzniká, keď láva stúpa zo zemskej kôry, ale nevyviera na povrch.

Prítomnosť takého veľkého ložiska granitu na mieste, kde to nikto nečakal naznačuje, že na Mesiaci by mohli existovať aj ďalšie oblasti, kde sa dá granit nájsť. Možno takéto oblasti existujú aj niekde inde v Slnečnej sústave.

Len 3 možnosti

Objav granitu alebo žuly mimo Zem je totiž veľmi ojedinelý. Na našej planéte sa tvorí hlboko pod povrchom, zvyčajne pod sopkami, kde môže magma vytuhnúť a kryštalizovať. K tvorbe granitu výrazným spôsobom prispieva voda a dosková tektonika, ktoré na Mesiaci chýbajú.

Podľa vedcov existujú len tri možnosti, ktoré by mohli vysvetľovať vznik granitu v tomto obrovskom systéme. Prvou možnosťou je prítomnosť veľkého plášťového chochola (geologický termín označujúci taveninu vystupujúcu na povrch Zeme z hranice plášťa, kde sa prejavujú ako horúce škvrny), ktorý dodával magmu zvnútra Mesiaca. Ak by sa totiž takýto útvar nachádzal na Mesiaci, mohol prinášať magmu potrebnú pre tvorbu granitu.

Druhou možnosťou je až absurdne vlhká oblasť vo vnútri Mesiaci priamo v tejto lokalite. Ak by v tejto oblasti bola zvýšená vlhkosť, mohol by to byť práve kritický faktor, ktorý umožňuje tvorbu granitu.

Tretí scenár hovorí o skupinke prvkov, ktoré by mohli poskytnúť dostatok rádioaktívneho materiálu na produkciu tepla potrebného na konzistentné opätovné roztavenie. Všetky tri scenáre pritom naznačujú „rozsiahle kompozičné nezrovnalosti v rámci Mesiaca, ktoré je potrebné vysvetliť“.

„Ak nemáte vodu, výroba granitu si vyžaduje extrémne situácie. Takže je tu tento systém bez vody a doskovej tektoniky, ktorý má granit,“ uvádza Siegler. „Bola teda na tomto mieste na Mesiaci voda? Alebo to bolo len extrémne horúce miesto?“

Objav teda predstavuje nielen novú formu lunárneho vulkanizmu, ale tiež existenciu veľkého systému slúžiaceho na niekdajší prenos magmy pod povrchom Mesiaca a vyvoláva otázky o zložení Mesiaca a jeho geologickej histórii.