Tím amerických vedcov v spolupráci s francúzskou vedeckou inštitúciou objavil dôkazy, ktoré objasňujú 20 rokov nevysvetlenú záhadu svetelných škvŕn vyskytujúcich sa na mesiaci Titan. Vedci vo svojej práci publikovanej v žurnále Nature Communications vysvetľujú príčiny vzniku tohto javu, o téme informoval portál Phys.

Jedna z najväčších záhad vedy: Už tušíme, kam sa „vyparilo” 50 % vesmíru

USA ani Rusko nemajú šancu. Čína chce na Mesiaci urobiť niečo, čo ešte nikto nedokázal

Žiadne rakety, do vesmíru nás dostanú solárne krídla. Ukázali novú družicu s revolučným pohonom

Titan je najväčší mesiac planéty Saturn, ktorý je zároveň najhmotnejším a druhým najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Mesiac má priemer 5150 kilometrov a svoju materskú planétu obehne raz za 16 dní vo vzdialenosti 1,2 milióna kilometrov. Titan je doposiaľ jediný známy mesiac s veľmi hustou a nepriehľadnou atmosférou, ktorá zabraňuje priamemu pohľadu na jeho povrch.

Svetelné škvrny sa nachádzajú okolo rovníka

Spomínané svetelné škvrny nachádzajúce sa v oblasti rovníka vedci poprvýkrát objavili v roku 2000 prostredníctvom rádioteleskopu Arecibo v Portoriku a observatória Green Bank v Západnej Virgínii. Objavené svetelné škvrny sa správali ako „zrkadlo“, ktoré odrážalo rádiové signály späť na Zem, informoval portál Sciencenews.

Bližšie pozorovanie tejto anomálie sa uskutočnilo v roku 2004 pomocou vesmírnej sondy Cassini, ktorá jednoznačne určila, že Titan má na svojom povrchu obrovské množstvo tekutých jazier a morí tvorených horúcou zmesou metánu a etánu.

„Titan je v súčasnosti jediným miestom vo vesmíre (okrem Zeme), o ktorom vieme, že má na svojom povrchu množstvo kvapaliny,“ uviedol hlavný autor práce Jason Hofgartner. Cassini tiež pomohla určiť tvar ochranného obalu našej slnečnej sústavy – podľa najnovších výskumov má tvar „zdeformovaného croissantu“.

Vysvetlení je hneď niekoľko

Uvedené látky sa však v kvapalnom skupenstve nachádzajú najmä v oblasti pólov mesiaca, čo vyvracia teóriu, že odraz rádiových signálov je spôsobovaný týmto tekutými jazerami.

Na objasnenie anomálie vedci znovu vyhodnotili a porovnali všetky doposiaľ získané údaje zo spomínaných observatórií a sondy Cassini. Ukázalo sa, že odrazy rádiových signálov pochádzajú iba z niekoľkých konkrétnych miest v oblasti rovníka. Tieto miesta boli určitým spôsobom špecifické, nakoľko vyzerali, že majú odlišné zloženie ako okolitý povrch.

Po zvážení niekoľkých možností vedci dospeli k záveru, že tieto odrazy spôsobujú vyschnuté dná jazier, podobné tým, ktoré boli objavené v polárnych oblastiach Titanu. Za ďalšiu možnú príčinu anomálie vedci pokladajú dažďové zrážky, počas ktorých prší metán a etán –  to sa však deje iba veľmi ojedinele. Posledným a najmenej pravdepodobným vysvetlením sú aj dunové polia, tie sa však vyskytujú prevažne v iných oblastiach Titanu a ich výskyt v oblasti svetelných škvŕn nebol potvrdený.

Vysvetlením tejto anomálie sa však vedcom vynorila nová otázka: Kam zmizla tekutina z týchto jazier? Na jednoznačnú odpoveď si zatiaľ budeme musieť počkať, no podľa Hofgartnera je možné, že kvapalina sa odparila vplyvom slnečného žiarenia, alebo sa postupne presúvala smerom od rovníka k pólom.

Výsledky štúdie môžu tiež pomôcť pri hľadaní potencionálne obývateľných exoplanét. Objaviť obývateľné planéty pomôže aj nedávno vytvorený model, ktorý dokáže presne určiť maximálny počet planét v obývateľnej zóne. Pomocou tohto modelu je tiež možné otestovať vzájomné pôsobenie gravitačných síl, ku ktorému dochádza medzi planétami.