Tím amerických vedcov v spolupráci s francúzskou vedeckou inštitúciou objavil dôkazy, ktoré objasňujú 20 rokov nevysvetlenú záhadu svetelných škvŕn vyskytujúcich sa na mesiaci Titan. Vedci vo svojej práci publikovanej v žurnále Nature Communications vysvetľujú príčiny vzniku tohto javu, o téme informoval portál Phys.

Kreuje ľudstvo svoju záhubu? Superinteligentnú AI nebudeme vedieť kontrolovať, dokonca ju ani nepochopíme

Prelomová „špongia“. Vzduch premení na pitnú vodu, za deň zvládne takmer 20 litrov

Naživo: Falcon 9 zlomil svetový rekord, vyštartoval s vyše 140 satelitmi

Titan je najväčší mesiac planéty Saturn, ktorý je zároveň najhmotnejším a druhým najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Mesiac má priemer 5150 kilometrov a svoju materskú planétu obehne raz za 16 dní vo vzdialenosti 1,2 milióna kilometrov. Titan je doposiaľ jediný známy mesiac s veľmi hustou a nepriehľadnou atmosférou, ktorá zabraňuje priamemu pohľadu na jeho povrch.

Svetelné škvrny sa nachádzajú okolo rovníka

Spomínané svetelné škvrny nachádzajúce sa v oblasti rovníka vedci poprvýkrát objavili v roku 2000 prostredníctvom rádioteleskopu Arecibo v Portoriku a observatória Green Bank v Západnej Virgínii. Objavené svetelné škvrny sa správali ako „zrkadlo“, ktoré odrážalo rádiové signály späť na Zem, informoval portál Sciencenews.

Bližšie pozorovanie tejto anomálie sa uskutočnilo v roku 2004 pomocou vesmírnej sondy Cassini, ktorá jednoznačne určila, že Titan má na svojom povrchu obrovské množstvo tekutých jazier a morí tvorených horúcou zmesou metánu a etánu.

„Titan je v súčasnosti jediným miestom vo vesmíre (okrem Zeme), o ktorom vieme, že má na svojom povrchu množstvo kvapaliny,“ uviedol hlavný autor práce Jason Hofgartner. Cassini tiež pomohla určiť tvar ochranného obalu našej slnečnej sústavy – podľa najnovších výskumov má tvar „zdeformovaného croissantu“.

Vysvetlení je hneď niekoľko

Uvedené látky sa však v kvapalnom skupenstve nachádzajú najmä v oblasti pólov mesiaca, čo vyvracia teóriu, že odraz rádiových signálov je spôsobovaný týmto tekutými jazerami.

Na objasnenie anomálie vedci znovu vyhodnotili a porovnali všetky doposiaľ získané údaje zo spomínaných observatórií a sondy Cassini. Ukázalo sa, že odrazy rádiových signálov pochádzajú iba z niekoľkých konkrétnych miest v oblasti rovníka. Tieto miesta boli určitým spôsobom špecifické, nakoľko vyzerali, že majú odlišné zloženie ako okolitý povrch.

Po zvážení niekoľkých možností vedci dospeli k záveru, že tieto odrazy spôsobujú vyschnuté dná jazier, podobné tým, ktoré boli objavené v polárnych oblastiach Titanu. Za ďalšiu možnú príčinu anomálie vedci pokladajú dažďové zrážky, počas ktorých prší metán a etán –  to sa však deje iba veľmi ojedinele. Posledným a najmenej pravdepodobným vysvetlením sú aj dunové polia, tie sa však vyskytujú prevažne v iných oblastiach Titanu a ich výskyt v oblasti svetelných škvŕn nebol potvrdený.

Vysvetlením tejto anomálie sa však vedcom vynorila nová otázka: Kam zmizla tekutina z týchto jazier? Na jednoznačnú odpoveď si zatiaľ budeme musieť počkať, no podľa Hofgartnera je možné, že kvapalina sa odparila vplyvom slnečného žiarenia, alebo sa postupne presúvala smerom od rovníka k pólom.

Výsledky štúdie môžu tiež pomôcť pri hľadaní potencionálne obývateľných exoplanét. Objaviť obývateľné planéty pomôže aj nedávno vytvorený model, ktorý dokáže presne určiť maximálny počet planét v obývateľnej zóne. Pomocou tohto modelu je tiež možné otestovať vzájomné pôsobenie gravitačných síl, ku ktorému dochádza medzi planétami.