Vedcom sa podarilo vytvoriť nový, doteraz najvýstižnejší model ochranného obalu našej slnečnej sústavy. Ten podľa najnovších výskumov dosahuje oveľa vyššiu teplotu ako si vedci mysleli a je v tvare „zdeformovaného croissantu“, informovala NASA.

Mimozemské civilizácie existujú, ale sú uväznené ako my. Nová teória odhalila krutú realitu života

Ako je vôbec možné, že existuje? Vedci našli prastarú galaxiu, ktorá „zažila“ aj Veľký Tresk

Mesiac je úplne iný, ako sme mysleli. Objavili v ňom ukrytú záhadnú štruktúru

Reč je o hranici medzi slnečnou sústavou a otvoreným vesmírom, ktorú nazývame heliosféra. Tú vytvára slnečný vietor plný ionizovaných atómov. Heliosféra obklopuje celú slnečnú sústava a pôsobí ako štít. Spomínaný ochranný obal absorbuje až tri štvrtiny pre život nebezpečných energetických častíc nazývaných galaktické kozmické lúče, ktoré by sa inak dostali do našej slnečnej sústavy.

Pochopenie tvaru heliosféry je jedným z kľúčových faktorov pri plánovaní ľudských medziplanetárnych misií

Keďže je heliosféra akousi hlavnou ochranou slnečnej sústavy pred kozmickým žiarením, pochopenie jej tvaru a toho, ako ovplyvňuje rýchlosť energetických častíc prichádzajúcich z otvoreného vesmíru, je jedným z kľúčových faktorov pri plánovaní ľudských medziplanetárnych misií.

Už niekoľko rokov sa astronómovia domnievajú, že heliosféra má tvar kvapky so zaoblenou nábežnou hranou a dlhým úzkym koncom. Podľa najnovšieho výskumu zverejnenom v Nature Astronomy bola táto predstava mylná a heliosféra má podstatne odlišný tvar, upozornil portál Sciencealert.

Model, ktorý vedci vo svojom výskume publikujú, pripomína viac „zdeformovaný croissant“ alebo „žuvačku“. Prvé dohady, že heliosféra nemá tvar kvapky, ale vyzerá ako croissant sa začali vynárať po tom, ako sonda Voyager 1, prvý človekom vytvorený objekt, opustila slnečnú sústavu a zaslala dáta na Zem. Momentálne sa nachádza vo vzdialenosti 22 miliárd kilometrov, čo ju robí najvzdialenejším ľudským objektom vo vesmíre.

Ďalšie informácie o jej tvare dodala sonda Cassini, určená na prieskum planéty Saturn v roku 2017. V tej dobe prišli vedci s teóriou, že heliosféra má tvar obrovskej lopty.

Nový 3D model je spojením predchádzajúcich modelov

Model, ktorý navrhol vedecký tím pod vedením Merav Ophera je tak trochu spojením oboch predchádzajúcich modelov. Vedci vychádzali pri zostavovaní modelu z údajov, ktoré získala sonda IBEX pri skúmaní energetických častíc medzi slnečnou sústavou a medzihviezdnym priestorom. Taktiež využili údaje získané z Voyageru 1 a Voyageru 2, jediných sond nachádzajúcich sa mimo slnečnú sústavu a už spomínanej sondy Cassini.

Okrem uvedených údajov vedci použili aj údaje z misie New Horizons. Tie poskytla sonda s rovnakým názvom New Horizons, ktorá sa ešte v roku 2006 vydala smerom k planéte Pluto. V roku 2018 preletela Kuiperov pás a aktuálne je tak ďaleko od Zeme, že niektoré hviezdy vidí inak, vďaka čomu mohli vedci vytvoriť aj 3D obrázky hviezd Proxima Centauri a Wolf 359.

Na základe údajov dostupných z tejto sondy pri tvorbe modelu rozdelili odborníci častice na nabité častice zo solárneho vetra a neutrálne častice pohybujúce sa po slnečnej sústave, ktoré ľahko preniknú cez heliosféru.

Porovnaním teploty, hustoty a rýchlosti pohybu týchto častíc zostavil vedecký tím Merav Ophera 3D model heliosféry. Ten v závislosti od toho, ako a kde si určíš hranice, má tvar zvláštne zdeformovaného croissantu.

Či tento 3D model presne zobrazuje ochranný obal slnečnej sústavy, zatiaľ nie je vôbec isté. Vedci na presné určenie hraníc heliosféry totiž potrebujú omnoho viac informácií najmä z oblasti ležiacich mimo našu slnečnú sústavu. Jej tvar tak aj naďalej zostáva predmetom ďalších skúmaní, ktoré by mohli potvrdiť, respektíve vyvrátiť správnosť a presnosť navrhovaného modelu