Po tom, ako dostal slovenský Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) právomoc v boji proti ruskej propagande a obhajcom vojenskej invázie blokovať „škodlivý obsah a škodlivé aktivity na internete“, veľmi rýchlo prišlo k zablokovaniu webu Hlavných správ.

Žiadny plošný „nálet“ na hoaxy a dezinformačné weby sa však na Slovensku zatiaľ nekoná, informuje Startitup. Okrem Hlavných správ zrejme nateraz skončil len jeden ďalší a menej známy portál.

„Národný bezpečnostný úrad rozhodol v zmysle paragrafu 27b​ zákona o kybernetickej bezpečnosti na základe dodaných a vyhodnotených podkladov od bezpečnostných zložiek štátu. Na stránke armadnymagazin.sk a hlavnespravy.sk bola identifikovaná škodlivá aktivita v zmysle ustanovenia 27b, ods. 3​,“ povedal Habara.

Ďalší kandidáti zatiaľ môžu byť pokojní

Zoznam webov, ktoré preukázateľne šíria konšpirácie alebo priamo klamstvá, a to zámerne, je pritom oveľa širší. Na základe detailnej analýzy ich obsahu sa ho snaží vytvoriť napríklad startup syna jedného zo zakladateľa antivírusovej spoločnosti ESET. Jeho meno je Gerulata Technologies.

NEPREHLIADNI:
Krutá realita slovenského internetu. Proruských trolov a webov je neúrekom, startup zverejnil detailný zoznam

Startup zverejňuje zoznam hlavných proruských informačných zdrojov, pričom každý zdroj hodnotili z pohľadu niekoľkých kľúčových kritérií. Väčšina zdrojov, ktoré sa dostali na ich zoznam, je už dlhodobo proruských, pričom obsah niektorých siaha až po ruskú anexiu Krymu. Ako píše Michal Trnka v uverejnenom príspevku, historicky sa naratívy sústreďovali na kritiku sankcií, vykresľovanie západu ako dekadenta, upadajúcu civilizáciu, a jej porovnanie Ruskom. Nezabudla sa vyzdvihnúť a vychváliť sila ruského vojska, ekonomika a múdrosť politických elít.

Napríklad dezinformačný portál infovojna.sk, ktorého obsah na Facebooku odoberá viac ako 45-tisíc ľudí, podľa Startitup stále funguje. V praxi portál používa koncovku .bz, nie sk, ale aj na jej blokovanie má štát nástroje – po rozhodnutí súdov takto na úrovni internetových providerov dnes blokuje napríklad stávkové kancelárie bez slovenskej licencie. Portál Infovojna bol pritom vypnutý minulý týždeň, no teraz je späť v hre. Nedostupnosť však bola ešte pred účinnosťou zákona, je tak možné, že ho deaktivoval napríklad poskytovateľ hostingu na základe vlastnej iniciatívy.

Aj podobný zákon však naráža na jeden zásadný problém. Štát má síce technicky možnosť zablokovať konkrétne IP adresy a teda aj reálne webové stránky, ako urobil v prípade Hlavných správ či Armádneho magazínu. Na dezinformátorov typu poslanca Ľuboša Blahu či Štefana Harabina je však toto opatrenie prikrátke, pretože svoje výroky rozširujú najmä prostredníctvom sociálnych sietí.

Štát jednotlivé statusy na Facebooku blokovať nemôže – a zablokovanie celého Facebooku je pochopiteľne nereálne a bolo by nesprávnym krokom. V hre však môže zostať ešte trestnoprávna rovina jednotlivcov a zásah polície či prokuratúry. V Česku je napríklad akákoľvek podpora ruskej invázie (nielen na internete) chápaná ako trestný čin.

„Verejné vyhlásenia na demonštráciách a sociálnych sieťach, ktoré schvaľujú útok Ruska na Ukrajinu alebo vyjadrujú podporu vedenia Ruska, môžu byť za súčasných okolností považované za trestný čin, za ktorý hrozia až 3 roky väzenia,“ cituje najvyššieho štátneho zástupcu Igora Stríža Česká televízia.

Zatiaľ výraznejšie nezakročujeme

Ako sa píše v ustanovení 27.b, na základe ktorého má teraz postupovať NBÚ, škodlivým obsahom sa rozumie programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident.

Škodlivou aktivitou je zase akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb.

Opozícia namietala, že v tomto prípade ide o zavedenie cenzúry a žiadala, aby sa tento problém neriešil v skrátenom legislatívnom konaní. Koalícia argumentovala, že Slovensko je takisto predmetom hybridnej vojny zo strany Putinovho Ruska a že rozhodnúť o blokovaní škodlivej aktivity alebo obsahu možno len dočasne, s platnosťou do 30. júna 2022. Pripomíname, že iné európske krajiny postupujú podobne a napr. televízia RT je dnes blokovaná na úrovni EÚ.

Nejde vraj o žiadne obmedzenie slobody prejavu

Šírenie nenávisti a nebezpečných dezinformácií nespadá pod ochranu slobody prejavu, skonštatoval svoj názor riaditeľ Inštitútu ľudských práv (IĽP) Peter Weisenbacher v tejto súvislosti. Mimovládna organizácia zároveň kroky vlády a NBÚ víta.

„Žiadne ľudské právo nemôže byť použité na poškodenie iného ľudského práva. Smutné na tejto veci je len to, že sa musela stať katastrofa na Ukrajine, aby sa naši volení zástupcovia a orgány štátu rozhýbali. Viaceré mimovládne organizácie, medzi nimi aj naša, dlhé roky upozorňovali na nebezpečenstvo, ktoré takéto dezinformačné zdroje pre spoločnosť predstavujú,“ povedal Weisenbacher.

Dúfa však, že príde aj k zmene v prístupe orgánov činných v trestnom konaní. „Pretože doteraz, keď sme sa na ne obrátili, tak trestné oznámenie vždy zamietli s odôvodnením, že máme vec riešiť občiansko-právne, teda sa s majiteľmi týchto pofidérnych webov súdiť. Je pritom v záujme celej spoločnosti takéto konanie nenechať bez trestu,“ uzavrel.

Minister vnútra Roman Mikulec na sociálnej sieti pripomenul, že cieľom hoaxerov je zneistiť ľudí a spôsobiť informačný chaos, ktorý bude vyúsťovať postupne do straty podpory ukrajinských utečencov a Ukrajiny ako takej.

„Dnes sme opäť svedkami pokusov rozoštvať proti sebe solidárnu spoločnosť a zasiať medzi obyvateľstvom nenávisť voči vojnovým utečencom šírením dezinformácií, že k nám hromadne prichádzajú osoby z Afriky a Blízkeho Východu. Pravda je však taká, že takmer 90 percent ľudí prekračujúcich našu východnú hranicu sú Ukrajinci,“ napísal Mikulec.

Doplnil však, že na Ukrajine ostali uviaznutí nielen domáci, ale aj cudzinci, ktorí tam legálne žili, pracovali či študovali. Slovensko využívajú ako bezpečný koridor, aby mohli pokračovať do svojich domovských krajín.