Slnečná sústava má o niekoľko desiatok mesiacov viac, ako sme mysleli. Astronómovia totiž dokázali objaviť viac než 60 doposiaľ neidentifikovaných mesiacov obiehať okolo planéty Saturn. Na  tému upozornil portál ScienceAlert.

V slnečnej sústave je o pár mesiacov viacej

Najznámejšie a prvé objavené mesiace sú družice planét našej slnečnej sústavy. Existencia mesiacov mimo slnečnej sústavy zatiaľ nie je definitívne potvrdená. Hoci sa predpokladá, že aj planéty v iných hviezdnych sústavách a galaxiách majú mesiace tiež, definitívne sa to nepodarilo zatiaľ potvrdiť.

NASA

Treba však poznamenať, že existuje niekoľko kandidátov na extrasolárne mesiace, teda mesiace obiehajúce vzdialené planéty

Podľa informácií dostupných na webe NASA sme v našej slnečnej sústave objavili 730 mesiacov. Presnejšie sa v našom domovskom systéme nachádza 268 „tradičných“ mesiacov a 462 malých alebo „mini“ mesiacov (asteroidy, transneptúnske objekty a pod.)

Najnovšia práca astronómov z University of British Columbia však k týmto objektom pridáva ďalších 62 mesiacov. Vďaka tomuto objavu sa Saturn stáva planétou s najväčším počtom mesiacov v celej slnečnej sústave.

Celkovo má Saturn teraz 145 mesiacov, za ním nasleduj Jupiter s 92 známymi mesiacmi. Z uvedeného tiež vyplýva, že Saturn sa stal prvou planétou, ktorá má celkovo viac než 100 objavených mesiacov, uvádza sa v tlačovej správe.

Čo vieme o mesiacoch?

Kritéria na definovanie toho, čo vlastne je mesiac, nie sú jednotné – neexistujú žiadne požiadavky na tvar, veľkosť zloženie a pod. V podstate stačí, ak sa daný objekt nachádza na stabilnej obežnej dráhe okolo väčšieho telesa, ktoré nie je hviezda. Mesiace teda môžu mať aj asteroidy, či trpasličie planéty.

NASA by Bricktop;Wikimedia

Je možné, že mnohé malé mesiace boli skutočne planétkami, ktoré pri pohybe slnečnou sústavou zachytila gravitácia nejakej planéty. Mnohé mesiace (vrátane nášho Mesiaca) majú viazanú rotáciu, to znamená, že k svojej planéte sú otočené stále tou istou stranou.

Väčšina mesiacov sa pohybuje po rozsiahlych, oválnych trajektóriách, ktoré majú výrazný sklon k rovníku materskej planéty. Tento výnimočný vzor je charakteristický pre menšie mesiace, ktoré majú nepravidelný tvar. Navyše, väčšina z týchto mesiacov sa pohybuje v retrográdnom smere, čo znamená, že sa hýbu v opačnom smere než samotná rotácia materskej planéty. Jedným z príkladov retrográdneho obehu je mesiac Féba (Saturn).

Naopak, ostatné, často väčšie mesiace, ako je náš Mesiac, sa pohybujú v prográdnom smere, po takmer kruhových dráhach, ktoré ležia blízko roviny rovníka materskej planéty.

Samozrejme, na potvrdenie existencie mesiaca obiehajúceho okolo planéty nestačí iba jeho spozorovanie. Objekt je potrebné dlhšiu dobu pozorovať a týmto spôsobom zistiť, že je skutočne na stabilnej obežnej dráhe okolo väčšieho telesa.

Ako objavili 62 nových mesiacov?

Objav nových mesiacov sa tento krát podarilo uskutočniť prostredníctvom metódy „shift and stack“. Princíp tejto metódy spočíva v nasnímaní sérii snímok. Snímky sa následne zarovnávajú a presúvajú tak, aby sa pozorovaný objekt nachádzal v rovnakej polohe na každom z nich. Následne sú takto zarovnané snímky zoskupené do jedného výsledného obrazu.

Zoskupením sa hodnoty jednotlivých signálov sčítajú, čo umožňuje odhaliť aj signály príliš slabé na to, aby ich bolo možné zaznamenať na samostatnom snímku (objekty sú na výslednom obraze jasnejšie).

NASA

Takéto pozorovania vedci vykonávali od roku 2019 do roku 2021 v pravidelných, 3 hodiny trvajúcich pozorovaniach prostredníctvom teleskopu CFHT.

Všetky nové mesiace obiehajúce okolo planéty Saturn patria do triedy tzv. „nepravidelných mesiacov“, ktoré sú charakteristické svojimi veľkými, eliptickými a naklonenými dráhami. Okolo Saturnu vďaka novým objavom obieha až 121 nepravidelných mesiacov, pričom pred začatím pátrania ich bolo známych 58.