Vedci sa mýlili celé desaťročia. Oklamal ich asteroid, ktorý je v skutočnosti niečim temnejším

Astronómovia sú dnes schopní vypočítať pohyb asteroidov s mimoriadnou presnosťou. Pri objektoch, ktoré sa pravidelne vracajú do blízkosti Zeme, dokážu predpovedať ich polohu na kilometre presne aj niekoľko rokov dopredu. O to väčšie prekvapenie prišlo minulý rok, keď sa jeden z dobre známych asteroidov objavil tam, kde podľa výpočtov vôbec nemal byť.

Objekt označovaný ako 1998 SH2, ktorý vedci sledujú už od roku 1998, sa počas priblíženia k Zemi v auguste 2025 odchýlil od predpokladanej dráhy natoľko, že radar NASA ho na očakávanom mieste jednoducho nenašiel.

Až následné pátranie ukázalo, že sa nachádza približne 190 kilometrov mimo vypočítanej trajektórie. Na tému upozornil portál Universe Today.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o zanedbateľnú chybu. V planetárnej obrane však podobná odchýlka okamžite vyvoláva otázky. Ak model nedokáže presne predpovedať pohyb jedného objektu, môže sa to v budúcnosti prejaviť aj pri telesách, ktoré predstavujú potenciálne riziko pre Zem.

Práve preto sa vedci rozhodli zistiť, čo sa vlastne stalo. Výsledky ich analýzy publikované v časopise Nature Astronomy ukázali, že 1998 SH2 vôbec nie je obyčajným asteroidom.

Radar ukazoval prázdne miesto

Počas priblíženia objektu využili astronómovia radarový systém Goldstone, ktorý patrí do siete NASA Deep Space Network. Takéto radary umožňujú veľmi presne zmerať polohu, veľkosť aj rotáciu blízkozemských asteroidov.

Tentoraz však nastala nečakaná situácia. Na mieste, kde sa mal podľa výpočtov nachádzať približne 380 metrov veľký objekt, radar nezaznamenal nič. Vedci najskôr predpokladali chybu vo výpočtoch alebo meraniach. Keď asteroid napokon objavili, zistili, že jeho dráha sa od predpokladov odlišovala výrazne viac, než dovoľujú bežné fyzikálne modely. Takáto odchýlka je pri objektoch sledovaných desaťročia mimoriadne nezvyčajná.

Astronómovia najskôr preverovali všetky známe javy, ktoré môžu meniť pohyb asteroidov. Jedným z nich je Yarkovského efekt, pri ktorom sa teleso počas rotácie nerovnomerne zohrieva slnečným žiarením. Keď následne teplo vyžaruje späť do vesmíru, vzniká veľmi slabá sila, ktorá môže počas rokov alebo desaťročí meniť jeho obežnú dráhu.

Tento efekt je dobre známy a pri výpočtoch sa bežne zohľadňuje. V prípade 1998 SH2 však nestačil. Podľa vedcov bola nameraná odchýlka približne desaťkrát väčšia, než by dokázal vysvetliť samotný Yarkovského efekt. Musel teda existovať ešte iný mechanizmus, ktorý objekt neustále zrýchľoval alebo spomaľoval.

Odpoveď sa skrývala v plynoch

Kľúčové vysvetlenie priniesli ďalšie pozorovania pomocou najvýkonnejších pozemských teleskopov vrátane Very Large Telescope v Čile. Astronómovia objavili niečo, čo pri bežnom asteroide neočakávali. Za objektom sa nachádzal veľmi slabý chvost z prachu a plynu.

To znamená, že teleso pri približovaní k Slnku uvoľňovalo materiál zo svojho vnútra. Tento proces, označovaný ako outgassing, vzniká vtedy, keď sa zamrznuté látky pod povrchom začnú zahrievať a premieňajú sa priamo na plyn. Unikajúci plyn pritom nepôsobí iba ako oblak okolo telesa. Funguje podobne ako drobný raketový motor.

Každý výtrysk vytvára malý impulz, ktorý postupne mení smer aj rýchlosť pohybu objektu. Hoci ide o veľmi slabú silu, počas mesiacov dokáže spôsobiť výraznú odchýlku od pôvodne vypočítanej dráhy. Práve tento jav vysvetlil, prečo sa 1998 SH2 nachádzal desiatky až stovky kilometrov od očakávanej polohy.

Odpoveď nie je jednoznačná

Objav zároveň ukazuje, že tradičné delenie telies Slnečnej sústavy nie je také jednoduché, ako sa často prezentuje. V školských učebniciach sa asteroidy opisujú ako kamenné telesá, zatiaľ čo kométy obsahujú veľké množstvo ľadu. Keď sa priblížia k Slnku, ľad sa odparuje a vytvára charakteristickú kómu a chvost.

Lenže 1998 SH2 vyzeral celé desaťročia ako obyčajný asteroid. Nemal výraznú kómu, nevykazoval typické správanie komét a nič nenasvedčovalo tomu, že obsahuje prchavé látky. Až najnovšie pozorovania odhalili, že ide o takzvanú temnú kométu – mimoriadne vzácnu skupinu objektov, ktoré navonok pripomínajú asteroidy, no vo svojom vnútri stále ukrývajú ľad alebo iné prchavé látky.

Po potvrdení týchto vlastností dostal objekt aj nové označenie P/1998 SH2, čím bol oficiálne zaradený medzi kométy.

Prečo je tento objav dôležitý

Nejde iba o zaujímavosť pre astronómov. V okolí Zeme dnes vedci evidujú približne 285 potenciálne nebezpečných asteroidov, ktorých dráhy si vyžadujú dlhodobé sledovanie. Drvivá väčšina sa pohybuje presne podľa gravitačných modelov. Ak by sa však medzi nimi nachádzali ďalšie objekty podobné 1998 SH2, mohli by svoju dráhu nenápadne meniť bez toho, aby to výpočty okamžite zachytili.

To neznamená, že nám takáto kométa hrozí zrážkou. Ukazuje to však, že modelovanie pohybu malých telies je zložitejšie, než sa doteraz predpokladalo. Vedci budú musieť pri niektorých objektoch zohľadňovať nielen gravitáciu či slnečné žiarenie, ale aj možnosť, že sa z ich útrob uvoľňujú plyny fungujúce ako drobné kozmické trysky.

Prípad 1998 SH2 je preto oveľa viac než len objav ďalšej nezvyčajnej kométy. Je pripomienkou, že ani telesá, ktoré pozorujeme takmer 30 rokov, ešte nemusia prezradiť všetky svoje tajomstvá. A zároveň ukazuje, že ochrana Zeme pred potenciálne nebezpečnými objektmi nie je len o hľadaní nových asteroidov, ale aj o lepšom pochopení toho, ako sa správajú počas svojej cesty Slnečnou sústavou.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda