Nové pozorovanie dobre známej hviezdy LP 40-365 ukázalo, že predmetný astronomický objekt sa pohybuje takou rýchlosťou, že takmer isto opustí Mliečnu dráhu. Ako ukazuje aj štúdia publikovaná v žurnále Astrophysical Journal Letters, LP 40-365 má okrem toho aj niekoľko ďalších unikátnych vlastností, ktoré hviezdu robia nesmierne zaujímavou pre ďalšie pozorovania. Na tému upozornil portál IFLScience.

Ojedinelý typ supernovy

Už od roku 2017 sa vedci pohrávajú s myšlienkou, že pohyb LP 40-365 bol urýchlený výbuchom supernovy. Nejde však o žiadny „typický“ výbuch hviezdy, ale o špeciálny druh supernovy, ktorá sa takpovediac odohrala iba čiastočne.

Umelecká predstava binárneho systému bielych trpaslíkov. Zdroj: Caltech / IPAC

Je všeobecné známe, že hviezdy na konci svojho životného cyklu môžu skončiť v závislosti od hmotnosti viacerými spôsobmi. Často sledujeme, že veľmi hmotné hviezdy sa zrútia do neutrónovej hviezdy, prípadne čiernej diery, tie menej hmotné zas môžu skončiť ako biely trpaslík.

Medzi bielymi trpaslíkmi platí vzťah, že čím je vyššia ich hmotnosť, tým menší je ich polomer. Z tohto vzťahu je ďalej možné zistiť, že horná hranica hmotnosti bielych trpaslíkov tzv. Chandrasekharova medza, sa pohybuje na úrovni 1,4-násobku hmotnosti Slnka. Po prekročení tejto hodnoty sa biely trpaslík stáva nestabilným a dochádza k udalosti, ktorú označujeme ako supernova typu Ia.

NEPREHLIADNI
Muskov Neuralink sa blíži k testovaniu mozgových čipov na ľuďoch. Pre vývoj získal ohromný balík peňazí

K prekročeniu Chandrasekharovej medze môže dôjsť napríklad vtedy, keď sa biely trpaslík a jeho hviezdny spoločník nachádzajú v tak tesnej blízkosti, že biely trpaslík od svojho spoločníka odčerpáva veľké množstvo hviezdneho materiálu (to je aj prípad LP 40-365).

Vzácnou podskupinou Supernovy typu Ia je tzv. supernova typu Iax, ktorá síce vzniká podobným spôsobom, ale k šíreniu termonukleárnej reakcie dochádza pomalšie, čo zase vedie k slabšej a menej jasnej explózii.

Zaujímavé je, že ak dôjde k takejto supernove, biely trpaslík nemusí vybuchnúť úplne a môže po sebe zanechať akýsi hviezdny fragment. Práve LP 40-365 je považovaná za takýto kus šrapnelu pochádzajúceho z minulého výbuchu bieleho trpaslíka, upozorňuje portál Phys.

Fragment hviezdy

LP 40-365 je hviezda, alebo skôr fragment hviezdy, vzdialená približne 2000 svetelných rokov od Zeme a patrí medzi hŕstku rýchlo pohybujúcich sa pozostatkov, ktoré prežili výbuch supernovy.

„LP 40-365 je mimoriadne zvláštna hviezda: je to jedna z najznámejších hviezd bohatých na kovy, s atmosférou, v ktorej dominuje kyslík a neón, ktorá je tiež bohatá na ťažké prvky pochádzajúce z čiastočného spaľovania kyslíka a kremíka, bez detekovateľného vodíka alebo hélia,“ cituje vyjadrenia autorov portál IFLScience.

Podľa najnovších zistení sa táto hviezda pohybuje rýchlosťou až 850 km/s (3 060 000 km/h), čo znamená, že takmer isto opustí našu galaxiu. Na rozdiel od iných rýchlo pohybujúcich sa astronomických objektov nepochádza LP 40-365  z galaktického centra, kde sú objekty urýchľované čiernou dierou.

Príklad supernovy Typu Ia, nazvaná G299 Zdroj: NASA/CXC/U.Texas

Analýza údajov a vzorcov jasu hviezdy zozbieraných prostredníctvom Hubblovho vesmírneho teleskopu a satelitu TESS tiež naznačujú, že LP 40-365 sa na svojej „zbesilej“ ceste smerom von z Mliečnej dráhy otáča.

NEPREHLIADNI
Takmer ho „zabila“ vážna chyba a desaťročia loví vesmírne tajomstvá. Takýto je príbeh Hubblovho teleskopu

Na tom, že sa tento hviezdy fragment otáča samozrejme ešte nie je nič čudné, veď rotáciu môžeme pozorovať pri všetkých hviezdach. LP 40-365 sa však otočí iba raz za 9 hodín, čo je na fragment hviezdy, ktorý prežil supernovu, skutočne veľmi pomalé.

Na základe takejto rotácie sa vedci domnievajú, že LP 40-365 je v skutočnosti fragment bieleho trpaslíka, ktorý prešiel supernovou a nie jeho hviezdneho spoločníka, ktorý mal tú smolu, že sa nachádzal v blízkosti. Supernova v skutočnosti roztrieštila a „vystrelila“ obe hviezdy, no my dokážeme pozorovať iba túto jednu časť.

Pochopenie toho, čo sa v skutočnosti stalo s LP 40-365, môže pomôcť objasniť ako presne k výbuchom supernovy typu Iax dochádza.