Vedcom sa podarilo objaviť pozostatky starodávneho jadra Mliečnej dráhy, ktoré sú roztrúsené po celom centre našej galaxie. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Pozostatky starodávneho jadra

K výsledkom vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal dospeli prostredníctvom meraní z najpresnejšej trojrozmernej mapy našej galaxie, ale tiež vďaka neurónovej siete určenej na skúmanie chemického zloženia viac než 2 miliónov hviezd.

Rodokmeň Mliečnej dráhy
Rodokmeň Mliečnej dráhy. Kruijssen et al., MNRAS, 2020

Prostredníctvom týchto nástrojov tím astronómov identifikoval až 18 000 hviezd pochádzajúcich z čias, keď bola Mliečna dráha len kompaktná zbierka protogalaxií, spájajúcich sa do väčšieho celku. Hoci určité stopy boli odhalené už v predchádzajúcich výskumoch, podľa Hansa-Waltera Rixa z Inštitútu Maxa Plancka, nová štúdia výrazným spôsobom dopĺňa celkový obraz o minulosti Mliečnej dráhy.

Preskúmali chemické zloženie a určili vek

Ako sa uvádza v tlačovej správe, Mliečna dráha sa formovala počas posledných 13 miliárd rokov. V posledných desaťročiach sa však astronómom z celého sveta podarilo zrekonštruovať rôzne epochy našej galaktickej histórie vďaka pozorovaniu chemického zloženia základných stavebných kameňov každej galaxie – hviezd.

Predstava hnedého trpaslíka s protoplanetárnym diskom pred tým, než sa z neho stala skutočná hviezda. Zdroj: NASA/JPL

Pre určitý typ hviezd, ako sú napríklad podobry, dokážu astronómovia na základe ich jasu a teploty presne odvodiť ich vek. Presnejšie pomáha vek hviezd odvodiť metalicita, teda množstvo chemických prvkov, ťažších ako hélium nachádzajúcich sa v atmosfére danej hviezdy.

Inými slovami, vedci chemické zloženie zisťovali pomocou metalicity, respektíve metalického indexu, ktorý vyjadruje pomer obsahu ťažkých prvkov k obsahu vodíka a hélia. V tomto prípade sa však za ťažké prvky alebo „kovy“ považujú všetky prvky okrem vodíka a hélia. Vo všeobecnosti tiež platí, že čím je hviezda chudobnejšia na kovy, tým je staršia a naopak.

Metalicita určitým spôsobom môže pomôcť zistiť, odkiaľ presne dané hviezdy pochádzajú. Hviezdy, ktoré majú totiž podobné zloženie sa mohli zrodiť na rovnakom mieste a v rovnakom čase.

Rovnakým spôsobom prostredníctvom umelej neurónovej siete Hans-Walter Rix a jeho tím preskúmali chemické zloženie 2 miliónov hviezd, pričom objavili populáciu 18 000 hviezd, ktoré sú okrem chemického zloženia podobné vekom a obežnými dráhami. Ich analýza potom ukázala, že predmetné hviezdy sa tu nachádzali ešte predtým, než Mliečnu dráhu začali napĺňať hviezd a odštartovali prvé zrážky s inými galaxiami.

„Chudobné staré srdce“ Mliečnej dráhy

Odborníci tieto pozostatky alebo hviezdy nazvali „chudobným starým srdcom“ Mliečnej dráhy, pretože dané hviezdy sú veľmi chudobné na kovy, tým pádom sú veľmi staré a boli objavené v srdci našej galaxie. Hviezdy teraz považujú za pozostatky prvých protogalaxií, z ktorých vznikla Mliečna dráha.

S. Payne-Wardenaar / K. Malhan, MPIA

Ide teda v podstate o akési menšie skupiny hviezd, ktoré vznikli v ranom vesmír a sú považované za predchodcov, alebo „zárodky“ galaxie. V dávnej minulosti sa tieto „zárodky“ začali spájať vytvorili niečo, čo považujeme za jadro našej domovskej galaxie.

Autori tiež uviedli, že pozorované hviezdy majú viac ako 12,5 miliárd rokov a sú generáciou hviezd, ktorá vznikla, keď zahynuli prvé hviezdy v protogalaxiách.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú