Objavili vodu bohatú na CO2 v meteorite. Je starý 4,6 miliárd rokov a odhalí detaily o formovaní Slnečnej sústavy

Iste vieš, že v celej slnečnej sústave je možné nájsť relatívne veľké množstvo vody. Tá bola detegovaná aj ďaleko za hranicami našej planéty, napríklad na Marse, či hlboko pod povrchom mesiaca Enceladus. Je vedecky dokázané, že voda hrala veľmi dôležitú úlohu aj pri zrode slnečnej sústavy.

Vďačíme za život a vodu meteoritom?

Keďže informácií nie je nikdy dosť, vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále Science Advances pátrali po stopách tekutej vody aj v meteoritoch, ktorých väčšina má korene ukryté ďaleko za hranicami slnečnej sústavy. Na tému upozornil portál Phys.

Samozrejme, prítomnosť vody v meteoritoch bola už detegovaná, ale iba vo forme hydroxylových skupín, prípadne vodných minerálov, čo sú pevné látky obsahujúce molekulárnu vodu. Ako píšu vedci vo svojej štúdii, predpokladá sa, že voda v kvapalnom skupenstve by mala zostať ako „tekutá inklúzia“ v látkach ako je uhličitan vápenatý (kalcit).

Autori štúdie sa teda vo svojom výskume snažili zistiť, či sú takéto vodné inklúzie (pozn. redakcie: podľa všetkého kvapky vody, ktoré obsahujú aj rôzne iné látky) naozaj prítomné v uhličitane vápenatom, v triede meteoritov známych ako uhlikaté chondrity.

Uhlikaté chondrity patria medzi nesmierne vzácny typ meteoritu, ktorý pomohol napríklad aj pri objasnení vyhubenia dinosaurov. Sú triedou chondritických meteoritov pozostávajúcich z najmenej ôsmich známym skupín meteoritov.

Jeden takýto fragment sa nedávno podarilo nájsť vo Veľkej Británii. Pre lepšiu predstavivosť, na Zemi poznáme  približne 65 000 dopadnutých meteoritov a iba 51 z nich tvoria uhlikaté chondrity.

Odpoveď ukrytá ďaleko za Jupiterom

Jedným z nich je meteorit s názvom Sutterov mlyn (Sutter´s Mill). Tento 4,6 miliardy rokov starý meteorit dopadol na úpätí pohoria Sierra Nevada v Kalifornii ešte v roku 2012. Našlo sa z neho približne 90 fragmentov, ktoré spolu vážili takmer 1 kilogram.

Inklúzie vody v kalcite. Dr. Akira Tsuchiyama / Ritsumeikan University

Práve na tento chondrit si posvietili autori štúdie prostredníctvom pokročilých techník určených na skúmanie fragmentov meteoritu. Na ich vlastné prekvapenie našli kalcitový kryštál obsahujúci vodu bohatú na oxid uhličitý (minimálne 15 %). Presnejšie kalcitový kryštál obsahujúci niekoľko nanometrov veľkú vrstvu vody. Ide o kritický objav, ktorý ma nesmierne veľký dopad pre teórie, podľa ktorých sa voda a teda aj život na Zem dostali práve z týchto hornín, píše portál Gizmodo.

Na základe prítomnosti oxidu uhličitého sa odborníci domnievajú, že k vytvoreniu chondritu došlo pravdepodobne niekde za obežnou drahou Jupitera, teda v odľahlejšej a chladnejšej časti slnečnej sústavy.

Neskôr tento meteorit musel byť „dopravený“ do vnútornej časti slnečnej sústavy, kde sa zrazil s našou planétou, čo sa podľa autorov štúdie zhoduje s najnovšími vedeckými poznatkami. Tie naznačujú, že asteroidy bohaté na prchavé molekuly ako voda či oxid uhličitý boli vytvárané za obežnou dráhou Jupitera, v oblasti dostatočne studenej, aby voda i oxid uhličitý mohli zamrznúť – asteroid bol tiež materským telesom tohto chondritu. O jeho transport na našu planétu sa potom postarala gravitácia planéty Jupiter.

Práca môže poskytnúť cenné informácie o procesoch prebiehajúcich v rannej fáze slnečnej sústavy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky