Prečo vyhynuli dinosaury? Na túto udalosť sme sa pozerali nesprávnym spôsobom, tvrdí nová štúdia

Približne pred 66 miliónmi rokov dopadol na Zem obrovský kus kameňa, ktorý svojim nárazom vytvoril na Yucatánskom polostrove kráter Chicxulub. Samotný náraz bol taký silný, že spôsobil celosvetovú ekologickú katastrofu a vyhubil až 75 % života na planéte. O téme informoval portál UniverseToday.

Stojí za vyhubením dinosaurov asteroid či kométa?

Chicxulub je 150 kilometrov široký a 20 kilometer hlboký impaktný kráter nachádzajúci v Mexickom zálive na polostrove Yucatán. Napriek tomu, že vieme, kedy približne náraz nastal, čo spôsobil, aj ako veľké teleso mohlo tento náraz spôsobiť (11 až 81 kilometrov), stále nedokážeme určiť, akým objektom bol tento kráter vytvorený. Hoci konkrétneho vinníka nepoznáme, podľa dlhodobo akceptovanej teórie bol Chicxulubský kráter vytvorený dopadom asteroidu.

Wikipedia/NASA

Túto teóriu však vyvracia nová štúdia publikovaná v žurnále Nature’s Scientific Reports od známeho harvardského profesora Aviho Leoba a jeho spolupracovníka Amira Siraja. Tí totiž na základe štatistických analýz a gravitačných simulácií disponujú pomerne presvedčivými dôkazmi, že za vyhynutím dinosaurov a kráterom Chicxulub stojí kométa a nie asteroid, upozorňuje portál LiveScience.

Aby sme boli úplne presní, podľa autov štúdie bol nárazovým telesom úlomok z kométy pochádzajúcej z Oortovho mraku a nie asteroid pochádzajúci z hlavného pásu asteroidov.

Dôkazy hrajú v prospech kométy

Hlavný pás asteroidov je oblasť nachádzajúca sa medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Tento región je tiež často označovaný ako Hlavné pásmo alebo Pásmo planétok. Jedným z objektov nachádzajúcich sa v tomto pásme je aj trpaslíčia planéta Ceres s priemerom približne 940 kilometrov. Ceres sa stal v poslednej dobe terčom pozornosti vďaka výskumu fínskych vedcov, ktorí sa domnievajú, že táto trpaslíčia planéta má obežnú dráhu vhodnú na vytvorenie vesmírnej kolónie.

Ako sme už spomínali vyššie, predchádzajúce štúdie naznačovali, že nárazovým telesom bol asteroid z hlavného pásu asteroidov. Niektoré štúdie vrátane tej Leobovej však tieto závery spochybňujú. Dôkazy o mieste dopadu totiž naznačujú, že nárazovým telesom bol uhlíkatý chondrit (carbonaceous chondrite).

Pixabay

Uhlikaté chondrity sú triedou chondritických meteoritov pozostávajúcich z najmenej ôsmich známym skupín meteoritov. Vo všeobecnosti sú chondrity považované za najhojnejšie sa vyskytujúci typ meteoritov a tvoria asi 86 % meteoritov (uhlikaté chondrity tvoria asi 5 %), ktoré dopadli na Zem.

Uhlikaté chondrity však v pásme asteroidov tvoria len asi 10 % chondritov, preto aj niektorí vedci spochybňujú, že pásmo asteroidov bolo domov telesa, ktoré na Zemi spôsobilo vyhynutie dinosaurov.

Čo sa presne udialo?

V Oortovom mraku by sme však takýchto objektov mohli nájsť oveľa viacej. Za Oortov mrak sa považuje sférická oblasť ľadových objektov a kometárnych jadier nachádzajúcich sa na okraji slnečnej sústavy za Kuiperovým pásom.

Oortov mrak je tiež domov komét s periódou obehu viac než 200 rokov. Tieto kométy sú tiež známe ako dlhoperiodické kométy a ich dráha je ovplyvniteľná gravitáciou Jupitera, čo znamená, že Jupiter ich jednoducho dokáže vychýliť z kurzu.

NASA

Nové simulácie však naznačujú, že asi jedna pätina dlhoperiodických komét z Oortovho mračna je Jupiterom natoľko ovplyvnená, že sa z nich stanú tzv. „sun-grazers“ – kométy prechádzajúce len niekoľko tisíc  kilometrov od Slnka. V prípade, že je takáto kométa dostatočne blízko Slnka, slapové sily ju „roztrhajú“ na menšie časti.

Presne k takémuto deju malo dôjsť podľa vedcov v minulosti, kedy kométa z Oortovho mračna bola gravitáciou Jupitera nasmerovaná k Slnku, kde sa rozpadla na menšie fragmenty, pričom jeden z týchto fragmentov údajne zasiahol Zem a zanechal po sebe kráter celosvetovú ekologickú katastrofu a kráter Chicxulub.

Výsledky štúdie tiež naznačujú, že k takýmto udalostiam môže na Zemi dochádzať každých 250 až 730 miliónov rokov, čo je asi 10-krát častejšie ako  sme si doteraz mysleli.

Okrem toho sa autori domnievajú, že ich teória vysvetľuje aj vznik ďalšieho krátera. Tým je impaktný kráter Vredefort v Johoafrickej republike, ktorý je so svojim priemerom 300 km považovaný za najväčší a zároveň najstarší známy kráter na Zemi.

Čítajte viac z kategórie: Novinky