Ku katastrofálnym správam o náraste globálnych emisií CO2 sa teraz pridáva aj demonštrácia dopadu klimatických zmien, ku ktorej došlo počas víkendu. Oblasti oboch pólov zasiahli extrémne teploty, ktoré v niektorých prípadoch prekročili normu až o šialených 40 °C, informuje CNBC.

Hrozí ich úplne roztopenie?

Kým Severný pól prekonal svoju teplotnú normu o neuveriteľných 30 °C, v prípade Južného pólu dosiahli extrémne teploty výkyv až o 40 °C, čo zásadne prekvapilo vedcov a klimatológov a vyvolali silné obavy o zemskú klímu, ktorá sa čoraz viac destabilizuje a hrozí jej absolútny kolaps.

Stalo sa tak napriek tomu, že Severný pól v tomto období vstupuje do svojho zimného obdobia a odborníci varujú, že sa môžu takéto zmeny stať veľmi rýchlo nezvratnými, píše Futurism. Už dnes modely upozorňujú na fakt, že znížením produkcie emisií skleníkových plynov sa už klíma do pôvodného stavu sama nevráti.

Pixabay

Ako vysvetľuje The Guardian, takéto extrémne teploty na oboch póloch naraz sú bezprecedentné a roztopenie ľadu na póloch môže celú katastrofu exponenciálne urýchliť. Biely ľad totiž nielen odráža množstvo žiarenia, ale môže po roztopení zásadne zdvihnúť hladinu oceánov, čo naruší oceánske a morské prúdy. Napokon hrozí aj uvoľnenie miliónov ton metánu či dokonca rádioaktívneho odpadu, ktoré sa na Antarktíde skrývajú.

Je nevyhnutné konať

„Otepľovanie Arktídy a Antarktídy je dôvodom k obavám a nárast extrémnych meteorologických udalostí, ktorých sú tieto extrémne teploty príkladom, sú takisto dôvodom k obavám. Modely dobre predpovedali celkové otepľovanie, tieto extrémne udalosti však presahujú predpovede modelov,“ vysvetľuje Michael Mann, riaditeľ Vedeckého centra pre Zemský systém na Pennsylvánskej štátnej univerzite.

Zem je momentálne na úrovni celkového oteplenia o 1,2 °C a klimatológovia upozorňujú, že takéto extrémne udalosti pri takomto oteplení vôbec nečakali. Vysoké teploty na póloch sú podľa nich dôkazom toho, že sa planéta dostala do extrémnej fázy oveľa skôr, ako čakali.

Pixabay

Podľa získaných údajov sa jedna zo staníc v Antarktíde dostala 15 °C nad svoje historický rekord, kým iná, v tomto období zvyknutá na hlboké mrazy, dosiahla teplotu 7 °C nad nulou. Priemerná hrúbka ľadu na póloch sa neustále stenčuje a hrozí intenzívna strata masívnych ľadových plôch.

Ľudstvo má v rukách množstvo sľubných riešení, vzhľadom na vývoj udalostí sa ale zdá, že sa jedná len o prázdne sľuby. Globálne emisie stále rastú a nepomáha ani geopolitická situácia, ktorá brzdí rozvoj obnoviteľných zdrojov a znemožňuje civilizácii bojovať proti potenciálne tej najväčšej katastrofe, akú kedy zažije. Je nutné konať a to viac, než kedykoľvek predtým.