Keď Európsky parlament 17. júna schválil nové pravidlá pre rastliny vyšľachtené pomocou moderných genetických technológií, spustil tým jednu z najväčších diskusií v európskom poľnohospodárstve za posledné roky.

Zástancovia hovoria o šanci pripraviť poľnohospodárstvo na sucho, extrémne počasie a rastúci tlak škodcov. Kritici naopak varujú pred oslabením kontroly, stratou transparentnosti a posilnením vplyvu veľkých agrochemických korporácií.

Na Slovensku sa proti novej legislatíve postavila skupina 24 organizácií, ako informovala agentúra SITA. Pod spoločné stanovisko sa podpísali zástupcovia poľnohospodárov, potravinárov, výrobcov krmív, ekologických organizácií aj spotrebiteľských iniciatív. Tvrdia, že nové pravidlá môžu zásadne ovplyvniť celý potravinový reťazec.

Za ostrými vyjadreniami sa však skrýva otázka, ktorú si kladie čoraz viac Európanov: Sú nové genómové techniky len modernejšou formou šľachtenia alebo ide o GMO v novom kabáte?

Pre lepšie pochopenie treba vysvetliť tri základné pojmy. GMO označuje geneticky modifikované organizmy, pri ktorých človek zasahuje do genetickej informácie rastliny. NGT sú nové genómové techniky umožňujúce presné úpravy DNA. A CRISPR-Cas9 je najznámejší nástroj na takéto zásahy, často označovaný ako molekulárne nožnice.

NGT nie sú to isté ako klasické GMO

Práve tu vzniká najväčší zmätok. Klasické geneticky modifikované organizmy, známe najmä z 90. rokov, fungovali na princípe vkladania cudzej genetickej informácie do organizmu. Najznámejším príkladom bola kukurica, do ktorej vedci vložili gén z baktérie, aby bola odolná voči škodcom.

Nové genómové techniky fungujú inak. Využívajú nástroje na presné úpravy DNA, medzi ktoré patrí aj technológia CRISPR-Cas9. Vedci pri nej nemusia vkladať gény z iných organizmov. Namiesto toho dokážu „vypnúť“, „zapnúť“ alebo jemne upraviť existujúce gény rastliny. Teoreticky tak vzniká zmena, ktorá by mohla vzniknúť aj prirodzenou mutáciou alebo dlhodobým šľachtením. Rozdiel je v tom, že namiesto desiatok rokov trvá proces len niekoľko mesiacov.

Práve tento argument využívajú podporovatelia nových pravidiel. Tvrdia, že regulovať takéto rastliny rovnako prísne ako staré GMO už nedáva vedecký ani technologický zmysel.

Medzi najčastejšie uvádzané príklady patria zemiaky odolné voči plesni zemiakovej, kukurica schopná lepšie znášať dlhodobé sucho alebo pšenica s upraveným obsahom lepku. Takéto plodiny sa zatiaľ vo veľkom nepestujú, no práve pre ne vznikajú nové pravidlá.

Ako sa mení DNA pri šľachtení a GMO? | Gemini

Čo presne Európska únia schválila

Čítaj viac z kategórie: Novinky