Kedy ľudia začali používať jazyk v podobe, ako ho poznáme dnes, fascinuje vedcov už dlhé roky. Nová genetická štúdia naznačuje, že schopnosť rozprávať bola prítomná už pred 135 000 rokmi. Reč ako komunikačný nástroj však bola používaná až o 35 000 rokov neskôr. O téme informoval portál Phys.org.

Odhady ohľadne vzniku jazyka sa rôznia. Autori tejto novej štúdie sa pozreli na genetiku a geografické rozdelenie prvých ľudských populácií. „Všetky populácie, ktoré sa rozšírili po svete, majú jazyk, a všetky jazyky sú si príbuzné,“ uviedol Shigeru Miyagawa, profesor MIT a spoluautor štúdie, ktorá bola publikovaná v Frontiers in Psychology.

Štúdia vychádza z analýzy 15 genetických výskumov za posledných 18 rokov. Genetické dáta ukazujú, že prvé veľké rozdelenie ľudstva nastalo pred 135 000 rokmi a podľa vedcov schopnosť jazyka musela existovať už vtedy.

Spoločný jazykový základ

Vedci skúmali rôzne genetické údaje, od chromozómu Y, cez mitochondriálnu DNA, až po analýzy celého genómu. Výsledky ukazujú, že Homo sapiens bol kedysi jednotnou populáciou, ktorá sa postupne delila na menšie skupiny. Tie sa rozširovali do rôznych kútov sveta a práve toto delenie mohlo zohrávať kľúčovú úlohu aj vo vývoji jazykov. Vedci sa prikláňajú k názoru, že prvé jazykové schopnosti sa objavili už pred 135 000 rokmi.

Miyagawa verí, že všetky ľudské jazyky majú spoločný základ. Vo svojej knihe Why Agree? Why Move? analyzoval podobnosti medzi angličtinou, japončinou a bantuskými jazykmi. Podľa neho je jazyk jedinečný systém, ktorý kombinuje slová a gramatiku, čím umožňuje nekonečné množstvo výrazov a myšlienok.

Wikimedia/Luc-Henri Fage

„Ľudský jazyk je kvalitatívne odlišný, pretože existujú dve veci – slová a syntax – ktoré spolupracujú pri vytváraní tohto veľmi zložitého systému. Žiadne iné zviera nemá paralelnú štruktúru vo svojom komunikačnom systéme. A to nám dáva schopnosť vytvárať veľmi sofistikované myšlienky a komunikovať ich s ostatnými,“ povedal Miyagawa.

Kedy sme jazyk začali používať?

„Jazyk je zároveň kognitívny aj komunikačný systém. Myslím, že pred 135 000 rokmi začal ako súkromný kognitívny systém, ale relatívne rýchlo sa premenil na komunikačný systém,“ vysvetlil.

Archeologické dôkazy naznačujú, že pred 100 000 rokmi sa objavilo symbolické myslenie. Maľby, rytiny či používanie okrovej farby naznačujú, že jazyk sa mohol aktívne využívať v spoločnosti.

„Jazyk bol spúšťačom moderného ľudského správania. Nejakým spôsobom stimuloval ľudské myslenie a pomohol vytvoriť takéto druhy správania. Ak máme pravdu, ľudia sa navzájom učili (vďaka jazyku) a podporovali inovácie typov, ktoré sme videli pred 100 000 rokmi,“ doplnil Miyagawa.

Nie všetci vedci s touto hypotézou súhlasia. Niektorí sa prikláňajú k postupnejšiemu a rozsiahlejšiemu vývoju, kde jazyk nebol hlavnou hybnou silou, ale len jedným z viacerých faktorov. Miyagawa však verí, že ich štúdia prináša dôležitý krok k lepšiemu pochopeniu vzniku jazyka.

Čítajte viac z kategórie: Novinky