Vedcom padla sánka: 800-ročná mŕtvola mala byť použitá ako biologická zbraň

Pred viac ako 800 rokmi mohol byť v Nórsku použitý nezvyčajný spôsob biologickej vojny, keď bol človek označovaný ako „Well-man“ hodený do studne na hrade Sverresborg. Tento incident, zdokumentovaný v starom nórskom epose Sverris saga, naznačuje, že vojnové stratégie stredovekých spoločností neboli vždy o čestnom boji, ale zahŕňali aj rôzne taktiky vrátane pokusov o znečistenie vody.

V roku 1197, počas občianskych vojen v Nórsku, skupina katolíckych „Baglerov“ uskutočnila útok na hrad Sverresborg. Počas tejto výpravy spôsobili veľké škody, pričom do studne hodili telo muža, pravdepodobne s úmyslom otráviť hlavnú zásobáreň vody. Zistenia boli publikované vo vedeckom časopise iScience.

Åge Hojem NTNU Vitenskapsmuseet

Biologická zbraň už v Stredoveku

Kostrové pozostatky muža boli objavené už v roku 1938, ale až moderné metódy analýzy DNA a rádiokarbónového datovania umožnili vedcom získať nové informácie o jeho pôvode a fyzických vlastnostiach. Podľa výsledkov mal „Well-man“ svetlohnedé alebo blond vlasy, modré oči a jeho predkovia pochádzali z oblasti súčasného južného Nórska.

Výskum potvrdzuje, že kostra pochádza z obdobia pred približne 900 rokmi, čo súhlasí s historickými záznamami. Avšak, aj napriek najmodernejším technológiám nebolo možné zistiť, či mužovo telo skutočne obsahovalo patogény, ktoré by mohli vodu kontaminovať. Prísne postupy pri dekontaminácii vzoriek zubov síce zaručujú presnosť genetickej analýzy, ale môžu odstrániť aj potenciálne stopy po baktériách alebo vírusoch.

Taktiež odhalili aj isté medze historických textov, ktoré, ako sa ukazuje, často zjednodušujú skutočnosť. Vedci, napriek potvrdeniu, že muž opísaný v epose naozaj existoval, narazili na oveľa komplexnejší príbeh, než text pôvodne naznačoval.

Vedecký tím, ktorý viedol profesor Michael D. Martin z Nórskej univerzity vedy a technológie, tiež vyzdvihol význam referenčných dát moderných Norov a Európanov, ktoré umožnili presnejšie určiť pôvod „Well-mana“. Tento prístup by mohol byť kľúčový pre ďalšie historické objavy, ako je napríklad preskúmanie pozostatkov Svätého Olafa, ktorý by mohol byť pochovaný v katedrále v Trondheime.

Výskum „Well-mana“ predstavuje významný krok v prepojení histórie, archeológie a genetiky. Aj keď sa zatiaľ nenašli dôkazy o konkrétnom využití biologickej zbrane, výsledky posúvajú možnosti historického bádania. Takéto objavy môžu pomôcť rekonštruovať dejiny, odhaliť pôvod významných postáv a dokonca spochybniť alebo doplniť existujúce historické záznamy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky