Hubblov teleskop aj po 30 rokoch vo vesmíre a nedávnych problémoch, ktorého ho sužovali, prináša neustále nové údaje. Najnovšie tento technologický „starček“ vo výraznej miere prispel k zisteniu, že prúdy vetra na okraji známej Veľkej červenej škvrny, nachádzajúcej sa na planéte Jupiter, z nevysvetliteľných dôvodov naberajú na rýchlosti. Na tému upozornil portál Sciencealert.

Najväčšia búrka v Slnečnej sústave

Veľká červená škvrna  v horných vrstvách atmosféry Jupitera je v skutočnosti gigantická anticyklonálna búrka. Túto búrku, ktorá sa neustále zmenšuje, svojim „očami“ sleduje aj Hubblov teleskop. Napriek jej nevysvetliteľnému zmenšovaniu je škvrna považovaná za najväčšiu búrku v celej Slnečnej sústave. Pre lepšiu predstavu, búrka je dosť veľká na to, aby sa do nej vošla celá naša planéta.

Ako píše portál Space, Veľkú červenú škvrnu astronómovia v pravidelných intervaloch sledujú už viac ako 150 rokov. Za ten čas sme sa o nej stihli dozvedieť veľa užitočných informácií, i keď stále zostáva mnoho otázok nezodpovedaných.

NASA na svojich stránkach prezradila, že aktuálny priemer Veľkej červenej škvrny je viac než 16000 km, pričom jej tvar sa čím ďalej tým viac začína podobať na kruh.

Odpoveď nepoznáme

Medzi nezodpovedané otázky, okrem pôvodu tejto masívnej búrky, patria aj nové zistenia pojednávajúce o jej zrýchľovaní. Nová štúdia publikovaná v periodiku Geophysical Research Letters založená na dlhoročných pozorovania totiž ukázala, že vietor na okraji tejto červenej škvrny naberá na rýchlosti.

Rýchlosť a smer vetra najväčšej búrky v Slnečnej sústave. Wong et al, Geophysical Research Letters, 2021

Dáta z Hubblovho teleskopu spolu s výpočtami vedcov ukázali, že vietor vo vonkajšom prstenci Veľkej červenej škvrny zrýchlil od roku 2009 do roku 2020 až o 8 %. Rýchlosť sa samozrejme líšila v závislosti od toho, v akom období sa Hubble na škvrnu pozeral, vo všeobecnosti však možno povedať, že došlo práve k takémuto nárastu rýchlosti.

Takýto percentuálny nárast znamená každoročné zrýchlenie prúdenie vetra o 2,5 km/h, čo síce nie je výrazná zmena, ale je to dosť na to, aby sme ju dokázali prostredníctvom vysoko citlivých prístrojov Hubblovho vesmírneho teleskopu zaregistrovať. K získaným výsledkom výrazne napomohol aj softvér slúžiaci na analýzu údajov, v ktorom vedci dokázali vyhodnotiť tisícky rôzny smerov a rýchlosti vetra.

Aktuálne oblaky na okrajoch tejto „červenej búrky“ dosahujú rýchlosť až 640 km/h, pričom sa pohybujú v protismere hodinových ručičiek. Čo toto zrýchlenie spôsobilo. zostáva záhadou.

Hoci určiť príčinu týchto zmien sa nepodarilo, dokázali sme aspoň vylúčiť niektoré možnosti. Isté je, že za zrýchlením nestojí zmena teploty v rôznych nadmorských výškach, ani zmena strihu vetra.

„Je to ťažké určiť, Hubblov teleskop spodnú časť búrky dobre nevidí,“ cituje portál ScienceAlert vyjadrenie planetárneho vedca Michaela Wonga z Kalifornskej univerzity v Berkeley. „Čokoľvek pod vrcholmi mrakov je pre nás v údajoch neviditeľné, je to však zaujímavý kúsok skladačky, ktorý nám môže pomôcť porozumieť tomu, čo Veľkú červenú škvrnu poháňa, ale i to ako si dokáže uchovať energiu,“ dodal.

Otázne tiež je, prečo dochádza k neustálemu scvrkávaniu tejto škvrny, zakiaľ sa však na Jupiter nepozrieme modernejšími a presnejšími technológiami, tieto otázky zrejme zostanú nezodpovedané.

Čítajte viac z kategórie: Novinky