Hviezdy podobné Slnku po ukončení svojho aktívneho života končia ako bieli trpaslíci, ktorí postupne chladnú, až z nich ostanú len malé planéty s extrémnou hustotou. Podľa nových pozorovaní sa však ukazuje, že niektorí bieli trpaslíci chladnú oveľa pomalšie než by mali, informuje ScienceAlert.

Vedci namierili Webbov teleskop na blízku planétu. Je až 50 % šanca, že tam nájdu život

Legendárne observatórium našlo stratenú planétu. Jedna vec na nej vôbec nesedí

Veľký deň pre ľudstvo: NASA zachytila zašifrovanú správu z hlbokého vesmíru

Mylná teória

Biely trpaslík vzniká kolapsom jadra hviezd, ktoré nie sú dostatočne veľké, aby sa z nich stala neutrónová hviezda, čo je 97 % hviezd v našej galaxii (100 až 400 miliárd hviezd). Naša galaxia pri týchto číslach pôsobí skutočne ohromne a aj to je dôvodom, prečo v nej v posledných rokoch nachádzame tak veľké množstvo exoplanét.

Bieli trpaslíci následne chladnú, až kým sa z nich nestane čierny trpaslík – vychladnutá super-hustá hmota. Vedci však prišli na to, že niektorí bieli trpaslíci chladnú oveľa pomalšie, akoby mali akýsi neznámy zdroj tepla. Pôvodná teória počítala s usadzovaním stabilného izotopu neónu, ktorý postupne klesal k jadru bielych trpaslíkov zloženého z kyslíka a uhlíka, kde slúžil ako dodatočný zdroj tepla.

Vedci sa preto rozhodli túto teóriu podrobiť skúške pomocou dynamickej molekulárnej simulácie a fázových diagramov, ktoré prezrádzajú v akom stave sa nachádza materiál pri určitých podmienkach, prezrádza spomínaný výskum.

Experiment však preukázal, že v bielom trpaslíkovi zloženého z kyslíka a uhlíka nie sú podmienky, v ktorých by mohol existovať stabilný izotop 22Ne. Podľa vedcov je pravdepodobné, že ide o anomáliu v zložení týchto bielych trpaslíkov a ich pomalé chladnutie by mohol vysvetliť obsah železa.

Na základe tohto poznatku si výskumný tím vytýčil nový cieľ – vytvoriť nové fázové diagramy a zistiť, či môže byť za nevysvetliteľne pomalým ochladzovaním bielych trpaslíkov práve obsah železa.

Ako vzniká biely trpaslík?

Keď hviezda prestane spájať atómy hélia a vodíka, začne sa rozpínať a stane sa z nej červený obor. V tejto fáze prebieha 3-alfa proces, pri ktorom z troch jadier hélia vzniká jedno jadro uhlíka. Keď sa jadro takejto hviezdy príliš ochladí a teplota viac nestačí na fúziu hélia do uhlíka, v jeho strede sa nahromadí kyslík a uhlík, a následne zhodí svoje vonkajšie vrstvy. Vzniká pestrofarebná hmlovina a v jej strede biely trpaslík, ktorý jej popri prekrásnej hmlovine takmer neviditeľný.

Je to osud hviezd, ktoré nie sú dostatočne masívne na to, aby skončili ako supernova v obrovskej explózii, ktorá otriasa celým vesmírom. Ich stopy nachádzame dokonca aj na Zemi, podľa najnovších informácií z letokruhov stromov.