Podľa najnovších zistení a výskumov dát z Keplerovho vesmírneho teleskopu môže naša galaxia obsahovať až 300 miliónov potenciálne obývateľných svetov, z ktorých niektoré sú situované „len“ do vzdialenosti 30 svetelných rokov, tvrdí inštitút SETI.

Ako kolonizovať Mesiac? Vieme si tam vyrobiť kyslík aj kovy, má to však pár háčikov

Záhada chýbajúcej temnej hmoty vo vesmíre vyriešená. Knihy prepisovať nebudeme

Prekvapivé čísla: Zem je oveľa bližšie k supermasívnej čiernej diere, ako sme mysleli

V posledných desaťročiach je stále jasnejšie, že na Zemi viac pre našu agresívnu rozpínavosť niet miesta a okrem ekosystému na to, pochopiteľne, doplácame i my. Preto mnohí z nás začali dvíhať zrak nahor. Dobyli sme nížiny, pohoria, pravidelne križujeme oceány a atmosféru. Chceli sme ísť ďalej a nakoniec sa nám podarilo vstúpiť na cudzí svet – Mesiac.

Chceme sa na ten svet vrátiť, ostať tam a následne sa dotýkať ďalších a ďalších planét, asteroidov a komét.

Exoplanéty – svety vzdialených hviezd

Najbližšou exoplanétou je Proxima Centauri b, ktorá je veľkosťou a silou gravitácie veľmi podobná Zemi. Je však vystavená extrémnemu hviezdnemu vetru, ktorý je 2000-násobne silnejší než ten, ktorému je vystavená Zem, čo pochováva akúkoľvek šancu na atmosféru.

Ďalším pomerne známym kandidátom je exoplanéta Kepler-186f, ktorá obieha okolo červeného trpaslíka Kepler-186. Je len o niečo väčšia než Zem a podľa simulácií by mohli byť vhodné i teploty na jeho povrchu. Problémom však je, že má vysokú šancu na viazanú rotáciu (podobne ako Mesiac) a jeden deň na jeho povrchu môže trvať týždne či dokonca mesiace.

Aj keď tieto exoplanéty nemusia byť obývateľné pre ľudí a život taký, aký poznáme na Zemi, nič nie je stratené. Výskumy naznačujú, že organizmy nemusia k prežitiu nutne potrebovať kyslík či fungovať na báze uhlíka.

Najbližší potenciálne obývateľný svet

Nemusíme však hľadať tak ďaleko, pretože hneď po Zemi je najlepším kandidátom priamo v našom hviezdnom systéme Mars. Má vhodnú vzdialenosť od Slnka, obsahuje vodu, ktorú môžu kolonisti extrahovať a teploty nedosahujú tak závratné extrémy, ako horúčavy Venuše či ľadová atmosféra Uránu. Marsu sa navyše venuje druhá najvyššia pozornosť (hneď po Mesiaci) a prvých ľudí na červenej planéte zrejme zažijú mnohí z nás.

Napokon je tu Titan, ktorý je takisto budúcim cieľom pre potenciálnu kolonizáciu a bližší výskum, ktorý neustále naberá na dôležitosti – len nedávno v jeho atmosfére NASA detegovala zaujímavú molekulu.

Narozdiel od všetkých tých exoplanét je k nám na vesmírne pomery celkom blízko a navyše v susedstve ďalších 52 mesiacov Saturnu (a ďalších 29, ktoré oficiálne zatiaľ neboli potvrdené a pomenované), čo by sa pri výskume mohlo ukázať ako veľká výhoda (pri orbitálnom dočerpaní paliva by mohla väčšia sonda navštíviť povrch viacerých mesiacov počas jednej misie).

Odpovede prídu, musíme však počkať

Že Mars a Titan nie sú vhodné vo svojej momentálnej podobe pre ľudí bez špeciálnej techniky vieme, napriek tomu nás to však neodrádza od myšlienky kolonizácie. Či však existujú exoplanéty, na ktorých by ľudia dokázali prežiť, či dokonca už na nich život je, sa ešte len dozvieme. Dovtedy nám ostáva len dúfať, že budú najbližšie misie skúmajúce vzdialený vesmír úspešné a my sa dozvieme nové, vzrušujúce informácie o vzdialených svetoch a prípadných budúcich domovoch ľudstva.