Podľa vedca Roberta Brakenridga z Coloradskej univerzity v Bouldri sledujúceho „blízke“ explózie supernovy je možné nájsť stopy po týchto extrémnych udalostiach aj v stromoch na našej planéte. Presnejšie vedec sledoval letokruhy stromov, kde zaznamenal niekoľko prudkých zmien v množstve rádioaktívneho izotopu, o téme informoval portál Futurism.

Crew Dragon je lepší ako ruský Sojuz či staré americké rakety. Astronauti zhodnotili zážitok z letu na ISS

Vedci ostali zaskočení: Mliečna dráha sa extrémne deformuje, na vine je naša susedná galaxia

SpaceX si na ďalší rekord počká. Plánovaný let odložil už druhýkrát

To, že rádioaktívny prach zo supernovy môžeme nájsť aj na našej planéte, nie je pre nás ničím novým. Veď v auguste medzinárodná skupina vedcov analyzovala takmer 500 kg relatívne „čerstvého“ snehu z Antarktídy a odhalili prítomnosť materiálu pochádzajúceho spoza hraníc nášho solárneho systému. Vo vzorkách snehu sa nachádzal prach zo vzdialenej hviezdy, ktorá sa pred miliónmi rokov zmrštila pod vplyvom gravitácie a vznikla z nej supernova.

Supernovy mohli narušiť klímu Zeme

Nový výskum publikovaný v žurnále International Journal of Astrobiology však naznačuje, že za posledných 40 000 rokov mohli relatívne blízke supernovy viesť až k štyrom narušeniam zemskej klímy, upozornil portál Phys.

Záznamy o narušeniach klímy vplyvom supernovy našiel Robert Brakenridge v ročných kruhoch, ktoré poskytujú jedinečný záznam o tom, koľko rádioaktívnych izotopov sa dostalo do atmosféry Zeme z vesmíru.

Niektoré izotopy, ako napríklad izotopy železa ⁶⁰Fe objavené v hlbokomorských sedimentoch naznačujú, že naša planéta už niekoľko tisíc rokov cestuje cez obrovský oblak, ktorý vznikol výbuchom supernovy, prípadne napovedajú o výbuchu supernovy, ktorá mohla spôsobiť jedno z gigantických masových vymretí.

Tentokrát sa však vedec z Coloradskej univerzity zameral na izotop uhlíka známy ako uhlík-14. Ide o zriedka sa vyskytujúci rádioaktívny uhlík, ktorý je možné na našej planéte pozorovať iba v extrémne malých množstvách. Uhlík-14 alebo ¹⁴C je jediným prírodným a zároveň najstabilnejším rádioizotopom uhlíka. Jeho polčasom rozpadu je 5700 rokov a na Zemi v stopových množstvách vzniká vďaka interakcii kozmických lúčov s atmosférou planéty.

Výkyvy rádioaktívneho izotopu v letokruhoch

Vzhľadom na to, že planéta je neustále „bombardovaná“ kozmickými lúčmi, množstvo ¹⁴C je na Zemi v podstate stabilné. Niekoľkokrát v histórii Zeme však došlo k pomerne veľkým výkyvom množstva tohto izotopu, pričom záznamy o tom je možné pozorovať v ročných kruhoch stromov, upozornil web ScienceAlert.

Tieto výkyvy však mnoho vedcov pripisuje slnečným erupciám, čo je logické, keďže významným zdrojov kozmických lúčov je slnečná aktivita. Robert Brakenridge si však myslí, že výkyvy môžu byť spôsobené aj supernovami.

„Existujú skutočne iba dve možnosti: slnečná erupcia alebo supernova. Myslím si však, že hypotéza o supernove bola zamietnutá príliš skoro“ uvádza vedec.

Aby otestoval platnosť svojej hypotézy o supernove, vytvoril zoznam známych supernov, ktoré sa za posledných 40 000 rokov objavili v blízkosti Zeme. Potom porovnal tento zoznam so záznamom výkyvov množstva ¹⁴C a dospel k prekvapivým záverom.

Čo nám prezradili najbližšie supernovy?

Výsledky porovnania totiž naznačujú, že osem najbližších supernov korešponduje s výkyvom množstva tohto rádioaktívneho izotopu. Štyri z nich však považuje za obzvlášť nádejných kandidátov zodpovedných za tieto výkyvy.

Najlepším príkladom je bývala hviezda vzdialená 815 svetelných rokov, nachádzajúca sa súhvezdí Vela (Plachty), ktorá sa stala supernovou zhruba pred 13 000 rokmi. Počas jej výbuchu narástlo množstvo ¹⁴C až o 3 %.

Ďalšia supernova G114.3 + 00,3, ktorá explodovala pred 7 700 rokmi vo vzdialenosti 2 300 svetelných rokov zodpovedá nárastu o 2 %. Iná hviezda v súhvezdí Vela sa stala supernovou pred 2 800 rokmi a zodpovedá nárastu o 1,4 %. Posledný nádejný kandidát zodpovedný za tieto výkyvy, HB9, ktorý explodoval pred 5400 rokmi vo vzdialenosti 1000 až 4000 svetelných rokov, by mal byť zodpovedný za 0,9-percentný nárast.

Samotné dôkazy podľa iných vedcov nie sú úplne presvedčivé, pretože určiť presné obdobie, kedy k supernove došlo, je namáhavé a nie vždy úplne presné. Tak či onak, zistenia sú pre vedeckú obec nesmierne zaujímavé a budú ďalej študované.