Ročné kruhy stromov zo Zeme sú záznam výbuchu gigantických supernov. Čo prekvapivé prezrádzajú?
Podľa vedca Roberta Brakenridga z Coloradskej univerzity v Bouldri sledujúceho „blízke“ explózie supernovy je možné nájsť stopy po týchto extrémnych udalostiach aj v stromoch na našej planéte. Presnejšie vedec sledoval letokruhy stromov, kde zaznamenal niekoľko prudkých zmien v množstve rádioaktívneho izotopu, o téme informoval portál Futurism.
To, že rádioaktívny prach zo supernovy môžeme nájsť aj na našej planéte, nie je pre nás ničím novým. Veď v auguste medzinárodná skupina vedcov analyzovala takmer 500 kg relatívne „čerstvého“ snehu z Antarktídy a odhalili prítomnosť materiálu pochádzajúceho spoza hraníc nášho solárneho systému. Vo vzorkách snehu sa nachádzal prach zo vzdialenej hviezdy, ktorá sa pred miliónmi rokov zmrštila pod vplyvom gravitácie a vznikla z nej supernova.
Supernovy mohli narušiť klímu Zeme
Nový výskum publikovaný v žurnále International Journal of Astrobiology však naznačuje, že za posledných 40 000 rokov mohli relatívne blízke supernovy viesť až k štyrom narušeniam zemskej klímy, upozornil portál Phys.
Záznamy o narušeniach klímy vplyvom supernovy našiel Robert Brakenridge v ročných kruhoch, ktoré poskytujú jedinečný záznam o tom, koľko rádioaktívnych izotopov sa dostalo do atmosféry Zeme z vesmíru.
Niektoré izotopy, ako napríklad izotopy železa 60Fe objavené v hlbokomorských sedimentoch naznačujú, že naša planéta už niekoľko tisíc rokov cestuje cez obrovský oblak, ktorý vznikol výbuchom supernovy, prípadne napovedajú o výbuchu supernovy, ktorá mohla spôsobiť jedno z gigantických masových vymretí.
Tentokrát sa však vedec z Coloradskej univerzity zameral na izotop uhlíka známy ako uhlík-14. Ide o zriedka sa vyskytujúci rádioaktívny uhlík, ktorý je možné na našej planéte pozorovať iba v extrémne malých množstvách. Uhlík-14 alebo 14C je jediným prírodným a zároveň najstabilnejším rádioizotopom uhlíka. Jeho polčasom rozpadu je 5700 rokov a na Zemi v stopových množstvách vzniká vďaka interakcii kozmických lúčov s atmosférou planéty.
Výkyvy rádioaktívneho izotopu v letokruhoch
Vzhľadom na to, že planéta je neustále „bombardovaná“ kozmickými lúčmi, množstvo 14C je na Zemi v podstate stabilné. Niekoľkokrát v histórii Zeme však došlo k pomerne veľkým výkyvom množstva tohto izotopu, pričom záznamy o tom je možné pozorovať v ročných kruhoch stromov, upozornil web ScienceAlert.
Tieto výkyvy však mnoho vedcov pripisuje slnečným erupciám, čo je logické, keďže významným zdrojov kozmických lúčov je slnečná aktivita. Robert Brakenridge si však myslí, že výkyvy môžu byť spôsobené aj supernovami.
„Existujú skutočne iba dve možnosti: slnečná erupcia alebo supernova. Myslím si však, že hypotéza o supernove bola zamietnutá príliš skoro“ uvádza vedec.
Aby otestoval platnosť svojej hypotézy o supernove, vytvoril zoznam známych supernov, ktoré sa za posledných 40 000 rokov objavili v blízkosti Zeme. Potom porovnal tento zoznam so záznamom výkyvov množstva 14C a dospel k prekvapivým záverom.
Čo nám prezradili najbližšie supernovy?
Výsledky porovnania totiž naznačujú, že osem najbližších supernov korešponduje s výkyvom množstva tohto rádioaktívneho izotopu. Štyri z nich však považuje za obzvlášť nádejných kandidátov zodpovedných za tieto výkyvy.
Najlepším príkladom je bývala hviezda vzdialená 815 svetelných rokov, nachádzajúca sa súhvezdí Vela (Plachty), ktorá sa stala supernovou zhruba pred 13 000 rokmi. Počas jej výbuchu narástlo množstvo 14C až o 3 %.
Ďalšia supernova G114.3 + 00,3, ktorá explodovala pred 7 700 rokmi vo vzdialenosti 2 300 svetelných rokov zodpovedá nárastu o 2 %. Iná hviezda v súhvezdí Vela sa stala supernovou pred 2 800 rokmi a zodpovedá nárastu o 1,4 %. Posledný nádejný kandidát zodpovedný za tieto výkyvy, HB9, ktorý explodoval pred 5400 rokmi vo vzdialenosti 1000 až 4000 svetelných rokov, by mal byť zodpovedný za 0,9-percentný nárast.
Samotné dôkazy podľa iných vedcov nie sú úplne presvedčivé, pretože určiť presné obdobie, kedy k supernove došlo, je namáhavé a nie vždy úplne presné. Tak či onak, zistenia sú pre vedeckú obec nesmierne zaujímavé a budú ďalej študované.
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú
Vedci zistili, čo sa deje v mozgu počas smrti. Večnú záhadu rozlúskli úplne náhodou
Nesmieme ťažiť na asteroidoch. Následky ľudstvo položia na kolená
Liek proti starnutiu prichádza. Srdce dokázal omladiť o 10 rokov
Fenomenálny Webbov teleskop. Objavil kyslík v historicky najvzdialenejšej galaxii
Planéty ako zo Star Wars môžu byť obývateľné, vedci sú zaskočení. Nikdy od nich nič také nečakali
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP
Muž sa chcel stať psom, zaplatil za to 14-tisíc eur. Bojí sa, že priatelia si pomyslia, že je divný
Potraviny Patrika Tkáča oslávili rok: Obslúži ťa robot, požičiaš si Mercedes a kúpiš tu víno aj za 5 900 eur
Jeden typ nehnuteľnosti bude v roku 2023 super investíciou, lacnejší nebude
Ľuďom z nich padla sánka. Najlepšie slovenské gastro podniky, ktoré tento rok otvorili
Česko je aj 30 rokov po rozdelení popredu. To, v čom sme lepší, je našou najväčšou slabinou
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Elektromobilisti v susednej krajine nechápu. Takéto zdraženie nabíjania si Slováci ani nevedia predstaviť
- Uránu je málo a dochádza. Nahradí ho najbezpečnejší zdroj energie a zásadne zmení smerovanie ľudstva
- Je tu revolúcia vesmírnych rakiet. Všetci prechádzajú na palivo budúcnosti, ktoré nás dostane na Mars
- Vedci zistili, čo sa deje v mozgu počas smrti. Večnú záhadu rozlúskli úplne náhodou
- Nesmieme ťažiť na asteroidoch. Následky ľudstvo položia na kolená
-
- Elektromobilisti v susednej krajine nechápu. Takéto zdraženie nabíjania si Slováci ani nevedia predstaviť
- Uránu je málo a dochádza. Nahradí ho najbezpečnejší zdroj energie a zásadne zmení smerovanie ľudstva
- Je tu revolúcia vesmírnych rakiet. Všetci prechádzajú na palivo budúcnosti, ktoré nás dostane na Mars
- Vedci zistili, čo sa deje v mozgu počas smrti. Večnú záhadu rozlúskli úplne náhodou
- Nesmieme ťažiť na asteroidoch. Následky ľudstvo položia na kolená
-
- Elektromobilisti v susednej krajine nechápu. Takéto zdraženie nabíjania si Slováci ani nevedia predstaviť
- Uránu je málo a dochádza. Nahradí ho najbezpečnejší zdroj energie a zásadne zmení smerovanie ľudstva
- Je tu revolúcia vesmírnych rakiet. Všetci prechádzajú na palivo budúcnosti, ktoré nás dostane na Mars
- Vedci zistili, čo sa deje v mozgu počas smrti. Večnú záhadu rozlúskli úplne náhodou
- Nesmieme ťažiť na asteroidoch. Následky ľudstvo položia na kolená
Toyota je stále najväčšou automobilkou sveta, Volkswagen druhý
Drvivá väčšina zariadení v priemysle nie je aktualizovaná, upozorňujú experti
Nová aplikácia Slovákov upozorňuje na kvalitu ovzdušia
Rok 2022 bol pre čínske smartfóny najhorší za posledné desaťročie
Polovicu Slovenska zahalí tma. Samosprávy vypnú verejné osvetlenie
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP
Muž sa chcel stať psom, zaplatil za to 14-tisíc eur. Bojí sa, že priatelia si pomyslia, že je divný
Potraviny Patrika Tkáča oslávili rok: Obslúži ťa robot, požičiaš si Mercedes a kúpiš tu víno aj za 5 900 eur
Jeden typ nehnuteľnosti bude v roku 2023 super investíciou, lacnejší nebude
Ľuďom z nich padla sánka. Najlepšie slovenské gastro podniky, ktoré tento rok otvorili
Česko je aj 30 rokov po rozdelení popredu. To, v čom sme lepší, je našou najväčšou slabinou
Copyright© 2023 by Startitup, s. r. o. Všetky práva vyhradené