Pri snahe objaviť mimozemskú civilizáciu obývajúcu vzdialenú planétu sa spoliehame na tzv. biosignatúry, teda na každý prvok, molekulu, látku alebo vlastnosť, ktorá by mohla preukázať prítomnosť minulého alebo súčasného života.

Vznik myšlienky Dysonovej sféry

Tieto biosignatúry odkazujú na chemické zlúčeniny a procesy spojené so životom. Okrem toho však existujú projekty, kde sa vedci zameriavajú nie na biologické, ale na technologické stopy potvrdzujúce prítomnosť minulého alebo súčasného mimozemského života (technosignatúry).

Zobraziť celú galériu (5)

ScreenShot/Raulikien/YouTube

Čo by mohla byť väčšia technologická stopa ako gigantická superkonštrukcia obklopujúca hviezdu alebo čiernu dieru, ktorá mimozemskej civilizácii garantuje masívny zdroj energie? Reč je o dobre známej Dysonovej sfére, teda zatiaľ stále iba hypotetickej konštrukcii postavenej okolo hviezdy, prípadne čiernej diery, ktorej úlohou je zhromažďovať veľké množstvo energie.

Nejde však o žiadny nový prevratný nápad. Prvý opis takejto stavby zdieľal už v roku 1937 Olaf Stapledon v sci-fi románe Star Maker. V ňom autor opísal hviezdne systémy „obklopené svetelnými pascami, ktoré sústreďovali unikajúcu energiu hviezdy na inteligentné použitie“.

Koncept bol neskôr spopularizovaný anglickým fyzikom a matematikom Freemanom Dysonom v roku 1960. V príspevku Dyson špekuloval o tom, že takáto štruktúra musí byť logickým dôsledkom stupňujúcich sa energetických potrieb technologicky vyspelej civilizácie.

Ide teda o myšlienkový experiment, ktorým sa pokúšal vysvetliť, ako by vyspelé mimozemské civilizácie dokázali naplniť neutíchajúce energetické požiadavky, ktoré prekročili to, čo sa dá generovať len zo zdrojov domovskej planéty.

Dysonova sféra je často interpretovaná ako akási veľká dutá guľa okolo hviezdy. Takýto opis je však aj podľa Dysona mylný, pretože podľa jeho slov je pevný prstenec alebo obal mechanicky neuskutočniteľný.

Dysonov prstenec; Vedexent/Wikimedia

Aj z toho dôvodu megalomanská stavba prešla mnohými revolučnými nápadmi, pričom najviac sa uchytila myšlienka „Dysonovho roja“. Podľa mnohých ide o najpravdepodobnejšiu variantu uvedenej konštrukcie a najbližšiu variantu k Dysonovmu pôvodnému  pojatiu.

Dysonov roj sa skladá z veľkého množstva nezávislých objektov obiehajúcich hviezdu. Za najvhodnejšie sa považuje, aby tieto objekty vytvárali veľký prstenec, teda zdieľali rovnakú obežnú dráhu, vďaka čomu by sa vyhli kolíziám.

Samozrejme, čím viac prstencov by sa podarilo vytvoriť, tým viac energie by bolo možné zachytiť. Na prenos energie by v tomto prípade boli použité rôzne formy bezdrôtového prenosu.

Dysonov roj; Vedexent/Wikimedia

Problémom, okrem neskutočne komplikovanej orbitálnej mechaniky a technológie, by mohla byť zmena jasu hviezdy. Ako Freeman Dyson napísal vo svojom pôvodom príspevku s názvom „Search for Artificial Stellar Sources of Infra-Red Radiation“ (Pátranie po umelých hviezdnych zdrojoch infračerveného žiarenia):

„Ak inteligentné mimozemské bytosti existujú a dosiahli vysokú úroveň technického rozvoja, jedným z vedľajších produktov ich energetického metabolizmu bude pravdepodobne rozsiahla premena hviezdneho svetla na ďaleké infračervené žiarenie.“

Pomôže odhaliť mimozemskú civilizáciu

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Odomknúť článok

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Som členom PREMIUM: Prihlásiť sa