Koniec života na Zemi je v istom bode vývoja našej planéty nezvrátiteľná cesta. To, v akej forme a hlavne kedy nastane táto katastrofická udalosť je však stále predmetom mnohých diskusií.

Na jednej strane ide síce o scenáre v rovine teórií a simulácií, na strane druhej z histórie vieme, že od čias vývoja prvého živého organizmu na planéte došlo k viacerým masovým úhynom, vďaka ktorým sa vyhubilo až 99,9 % živočíšnych druhov.

Aj z tohto dôvodu sa vedci domnievajú, že masové vymieranie je možné považovať za prirodzený kolobeh vývoja planéty. Je však možné, že na Zemi dôjde k takým katastrofickým situáciám, že život na planéte jednoducho prestane existovať a planéta sa zmení na jednu veľkú guľatú pustinu?

FonTech.sk oslovil špičkových slovenských vedcov, ktorí zodpovedali otázky a možné konca života na Zemi. Menovite sa vyjadrili RNDr. Jaroslav Lexa, CSc., doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc. a Mgr. Ľubomír Hambálek, PhD.

Výbuch supervulkánu

Podľa mnohých teórii väčšinu masových extinkcií na našej planéte spôsobili výhradne pozemské javy, akými sú klimatické zmeny alebo masívne sopečné erupcie. Vulkanológovia rozoznávajú dva typy mohutných vulkanických erupcií – supervulkány, pre ktoré sú charakteristické mohutné explozívne erupcie kyslejšej magmy a trapy, tiež nazývané „plató bazalty“, pre ktoré sú charakteristické rozsiahle výlevy bázických láv bez významnejšej explozívnej aktivity.

Za supervulkány možno považovať rozsiahle vulkány, ktoré boli alebo potenciálne sú miestom explozívnych vulkanických erupcií s najvyšším možným vulkanickým explozívnym indexom (VEI) rovným 8 (> 1000 km3 vyvrhnutého materiálu).

cocoparisienne/Pixabay

Ak uvážime, že v priebehu posledného milióna rokov prebehlo 8 explozívnych erupcií s VEI = 8 a 88 erupcií s VEI = 7 na vulkánoch, z ktorých časť môžeme považovať za potenciálne supervulkány, celkový počet aktívnych a potencionálnych supervulkánov je možné odhadnúť na 10 – 20 a priemerný časový interval medzi mohutnými explozívnymi erupciami s VEI =8 na 50 000 – 100 000 rokov.

Najznámejším supervulkánom je Yellowstone caldera s explozívnymi erupciami VEI = 8 pred 2,1 mil. rokov, 1,3 mil. rokov a 640-tisícmi rokov. Pre supervulkány sú charakteristické mohutné explozívne erupcie takzvaného „ultraplinianskeho typu“. Pri týchto erupciách tlak vodou saturovanej magmy, nazhromaždenej v magmatickom rezervoári zvyčajne v hĺbke 5 – 10 km, prekoná pevnosť zemskej kôry v nadloží a prerazí si cestu na povrch.

súkromný archív/WikiImages/Pixabay/ úprava redakcie

Para v bublinkách expandujúca postupne až na 1000-násobný objem je motorom explozívnej erupcie, ktorá udeľuje eruptujúcej zmesi na častice roztrhanej lávy a expandujúcej pary až supersonickú rýchlosť. Erupčný stĺpec dosiahne výšku až 50 km a znečistí stratosféru vulkanickým prachom a SO2. Výlevy trapov uvoľňujú do atmosféry enormné množstvo CO2 a SO2 s nevyhnutným vplyvom na klímu.

S ohľadom na to, že výskyt trapov časovo koinciduje so známymi udalosťami vymierania fauny predpokladá sa, že mohutné výlevy láv trapov prispeli k týmto udalostiam vo vývoji života na Zemi.

Záverom môžeme konštatovať, že supervulkanické explozívne erupcie môžu svojím priamym pôsobením zničiť život v regionálnom merítku, pričom ovplyvnia klímu „len“ na niekoľko rokov. Mohutné výlevy láv trapov však pravdepodobne v globálnom rozsahu dokážu vyvolať takú zmenu klímy, ktorá môže prispieť k vymieraniu druhov a tým ovplyvniť vývoj života na Zemi.

Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú