Môže na nej byť život. Astronómovia objavili novú super-Zem len 25 svetelných rokov od nás

Predstav si, že sa pozeráš na nočnú oblohu a priamo v súhvezdí Žirafy (Camelopardalis) sa len kúsok od nás skrýva planéta, na ktorej by teoreticky mohol existovať život. Presne takýto objav teraz vzrušuje vedeckú komunitu. Novoobjavená exoplanéta s označením GJ 3378b obieha okolo slabého červeného trpaslíka a z kozmického hľadiska je to náš bezprostredný sused.

Hoci 25 svetelných rokov znie pre bežného človeka ako nepredstaviteľná vzdialenosť, v mierke našej Galaxie, ktorá má priemer približne 100-tisíc svetelných rokov, ide o vedľajší vchod. Pôvodné odhady z roku 2024, kedy planétu prvýkrát spozorovali francúzski astronómovia pomocou teleskopu na Havaji, ju však opisovali ako nehostinného plynného obra typu mini-Neptún. Nová analýza amerických vedcov však priniesla zásadný zvrat.

Ako vyplynulo z najnovších zistení publikovaných vo vedeckom časopise The Astrophysical Journal, táto planéta je oveľa menšia, než sa pôvodne predpokladalo. Namiesto plynného sveta ide o masívnu skalnatú super-Zem, ktorá má všetky predpoklady na to, aby na svojom povrchu udržala podmienky vhodné pre tekutú vodu a potenciálne aj pre život.

Namiesto plynného obra skalnatá super-Zem

Tím astronómov, ktorý viedol Paul Robertson z University of California, Irvine, využil na opätovné preskúmanie planéty hneď dva špičkové pozemné teleskopy. Zatiaľ čo prvé merania hovorili o tom, že GJ 3378b váži až 5,26-násobok hmotnosti Zeme, nové precíznejšie výpočty ukázali, že jej skutočná hmotnosť je len 2,3-násobok našej planéty. Tým sa definitívne zaradila medzi kamenné super-Zeme.

Okrem hmotnosti vedci spresnili aj jej obežnú dráhu. Planéta neobehne svoju hviezdu za 25 dní, ale len za 21 dní. To znamená, že sa nachádza o niečo bližšie k materskej hviezde, priamo v takzvanej obývateľnej zóne (Goldilocks zone). Na jej povrchu tak panujú teploty, ktoré by pri správnom type atmosféry umožnili existenciu oceánov.

Hoci dnes hľadáme život na vzdialených exoplanétach, netreba zabúdať, že aj v našej vlastnej slnečnej sústave máme fascinujúcich kandidátov s búrlivou minulosťou. Napríklad obrovské oceány magmy mohli kedysi z Marsu urobiť obývateľný svet, čo len dokazuje, ako dynamicky sa podmienky na planétach menia a ako dôležité je skúmať ich históriu.

Radiácia a záhada chýbajúcej atmosféry

Ako to už vo vesmíre býva, každý skvelý objav má svoj háčik. Materská hviezda planéty GJ 3378b je červený trpaslík. Tieto hviezdy sú známe tým, že v ranných fázach svojho života produkujú extrémne množstvo škodlivej radiácie a silné hviezdne vetry, ktoré dokážu atmosféru blízkych planét doslova odfúknuť do otvoreného vesmíru.

Otázkou dňa preto zostáva, či si nová super-Zem dokázala udržať svoj plynný obal. Keďže planéta z nášho pohľadu neprechádza priamo popred disk svojej hviezdy (netanzituje), vedci nemôžu použiť svetoznámy Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST) na analýzu zloženia jej atmosféry pomocou tranzitnej spektroskopie.

Objav bol totiž uskutočnený prostredníctvom metódy radiálnych rýchlostí. Gravitácia planéty jemne „ťahá“ za materskú hviezdu, čo spôsobuje jej drobný pohyb (kývanie), ktorý astronómovia merajú pomocou zmien vo svetelnom spektre hviezdy.

Pohľad do budúcna: Kedy sa dozvieme pravdu?

Na definitívne potvrdenie, či má GJ 3378b atmosféru a či na nej môžeme hľadať stopy mimozemského života, si budeme musieť počkať. Podľa vyjadrení vedcov budeme potrebovať technológiu novej generácie. Tou by mal byť pripravovaný projekt NASA s názvom Habitable Worlds Observatory, ktorého štart je naplánovaný na 40. roky tohto storočia.

Tento ambiciózny vesmírny ďalekohľad bude navrhnutý špeciálne tak, aby dokázal priamo snímať blízke exoplanéty a hľadať v ich atmosférach takzvané biosignatúry – chemické stopy, ktoré by jednoznačne svedčili o prítomnosti živých organizmov.

„Naším konečným cieľom sú biosignatúry. Chceme vedieť, či sme vo vesmíre sami,“ uviedol astronóm Michael Endl z University of Texas at Austin. Tento objav nás posúva o obrovský krok bližšie k tomu, aby sme spoznali našich najbližších kozmických susedov a zistili, ktorý z nich by mohol byť novým domovom pre život.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda