Ak pôjde všetko podľa plánov, o niekoľko rokov navštívime jeden z najznámejších mesiacov v celej Slnečnej sústave. Odborníci z NASA majú novú stratégiu ako z najväčšieho mesiaca planéty Saturn priviesť vzorky na Zem. Je vysoko pravdepodobné, že v nich nájdeme zlúčeninu, akú by sme na Zemi hľadali iba márne a pri troche šťastia možno objavíme i nové formy života. Na tému upozornil portál Science Times.

Mesiac ako žiaden iný

Titan je najväčší mesiac planéty Saturn, ktorý je zároveň najhmotnejším a druhým najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Mesiac má priemer 5150 kilometrov a svoju materskú planétu obehne raz za 16 dní vo vzdialenosti 1,2 milióna kilometrov. Okrem toho je Titan známy svojou hustou atmosférou a tekutým oceánom, ktorý však neobsahuje vodu, ale uhľovodíky ako napríklad metán, upozorňuje portál Space.

NASA

Ako píše web Daily Mail, mimo tekutého oceánu, ktorý mnohí vedci pokladajú za domov určitej formy života, sa na jeho povrchu, ale i v atmosfére, nachádza trieda chemických zlúčenín nazývaná tholin. Tholin je skupina heteropolymérnych organických zlúčenín vznikajúcich pri ožarovaní dusíka slnečným žiarením, spolu s organickými zlúčeninami ako je metán.

Hoci prítomnosť tholinu je vďaka kyslíku v atmosfére na našej planéte vylúčená, jeho prítomnosť bola už skôr potvrdená na trpasličej planéte Pluto, či na už spomínanom mesiaci planéty Saturn.

Ak by sa vzorky tejto unikátnej organickej zlúčeniny podarilo priviesť až späť na Zem, vedci by mali jedinečnú príležitosť ich analyzovať a dozvedieť sa niečo viac nie len o Titane, ale i vzniku slnečnej sústavy. Práve tholiny sú mnohými odborníkmi považované za jedny zo stavebných kameňov slnečnej sústavy a ich analýza môže napomôcť pri objasnení vzniku života.

NEPREHLIADNI
NASA objavila v atmosfére jedného z najznámejších mesiacov molekulu, ktorá zaskočila nielen vedcov

Jedinečný je aj oceán Titanu pod povrchom. Ten teoreticky môže hostiť život podobný tomu, aký sa nachádza v najhlbších častiach oceánu našej planéty. Život by dokonca mohol existovať i v povrchových jazerách, a to i napriek tomu, že teplota okolia dosahuje mrazivých -179 °C.

Vedci tiež veria, že život sa mohol na tomto mesiaci prispôsobiť aj až o 50 % vyššiemu atmosférickému tlaku v porovnaní so Zemou, ale aj jedinečnému prostrediu bohatému na uhlík. Ak by však život jestvoval aj v týchto povrchových jazerách, pravdepodobne by bol úplne odlišný od života ako ho poznáme.

7 minút teroru sa konať nebude

O dôležitosti tejto misie svedčí aj fakt, že NASA Innovation Advanced Concepts, program pre rozvoj budúcich projektov, poskytol grant vo výške 125 000 dolárov tímu inžinierov z NASA Glenn Research Center v Clevelande na to, aby preskúmali vhodné možnosti ako priviesť vzorky z Titanu na Zem.

NASA/JPL-Caltech/University of Arizona/University of Idaho

Treba zdôrazniť, že misia svoje oficiálne „áno“ ešte nedostala. Zatiaľ sa jedná len o „bláznivý nápad“, ktorý by mohol viesť k revolúcii. Dobrou správou však je, že pristátie na Titáne by vďaka zloženiu a vyššiemu tlaku atmosféry malo byť bezproblémové.

NEPREHLIADNI
Ľudstvo hlási ďalší historický moment, sonda NASA pristála na Marse

Na miesto „7 minút teroru“, ktoré sužovali vedcov pri pristátí roveru Perseverance na Marse, by teda kozmická loď na Titane mala pristáť pomocou padáka, podobne ako astronauti pristávajúci na Zem. „Očakávame, že pristátie na Titane bude relatívne jednoduché,“ uvádza Steven Oleson, šéf Glenn Research Center’s Compass Lab, ktorý spolu so svojim tímom realizuje koncepčný návrh kozmickej lode.

Zaujímavou sa javí aj stratégia návratu kozmickej lode na Zem. Podľa dostupných informácií by totiž mala pri svojom návrate využiť ako palivo metán získaný priamo z jazier tohto gigantického mesiaca.

„Výroba paliva na Titane by nevyžadovala žiadne chemické spracovanie, stačilo by len hadica a čerpadlo. Metán je už v tekutom stave, takže je pripravený na použitie,“ uvádza Oleson. Teraz zostáva už len zistiť, ako efektívne vyrábať kvapalný kyslík potrebný na spaľovanie metánu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky