Roky takú nevideli. Vedci nad Antarktídou objavili gigantickú ozónovú dieru
Ozónová vrstva nad Antarktídou sa postupne roky zotavuje, no tento rok rozšírila do jednej z najväčších veľkostí v histórii meraní. Napriek znepokojivým číslam vedci upozorňujú na prekvapivý paradox. Aj keď dosiahla rekord vo svojej veľkosti, podľa výskumníkov sa ozónová vrstva naďalej regeneruje. O nezvyčajnom vývoji informoval portál ScienceDaily.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneOzónová diera označuje oblasť so zníženou koncentráciou ozónu. Nachádza sa v stratosfére, kde pohlcuje veľkú časť škodlivého ultrafialového žiarenia zo Slnka. Bez prirodzenej ochrany by sme boli vystavení podstatne vyšším dávkam nebezpečného žiarenia.
Za zväčšením podľa amerických vesmírnych a meteorologických agentúr NASA a NOAA stojí predovšetkým nezvyčajné atmosférické počasie, konkrétne mimoriadne silný polárny vír. Ide o rozsiahly systém vetrov, ktorý obklopuje Antarktídu a počas zimných mesiacov udržiava nad kontinentom extrémne studený vzduch.
Práve nízke teploty vytvárajú vhodné podmienky na vznik polárnych stratosférických oblakov. Na ich časticiach prebiehajú chemické reakcie, ktoré umožňujú zlúčeninám chlóru a brómu následne intenzívne rozkladať ozón.
Za bežných okolností polárny vír postupne oslabujú rozsiahle atmosférické poruchy z nižších vrstiev atmosféry. V auguste a v septembri však boli nezvyčajne slabé. Silné vetry sa preto udržiavali vo väčšej vzdialenosti od južného pólu a vytvorili rozsiahlejšiu oblasť vhodnú na úbytok ozónu.
Podľa správy NOAA počas obdobia najväčšieho úbytku dosiahla priemernú rozlohu približne 25 miliónov štvorcových kilometrov. Vďaka tomu sa zaradila na siedme miesto medzi najväčšími ozónovými dierami za 48 rokov meraní.
Jej najväčšie rozmery zaznamenali 18. septembra, kedy diera sa rozprestierala na ploche až 27,1 milióna štvorcových kilometrov. Dosiahla tak 90 % rolohy najväčšej jednodňovej ozónovej diery, akú satelity zaznamenali 9. septembra 2000.

Bez ľudského zásahu by bola situácia oveľa horšia
Napriek mimoriadne veľkej rozlohe však vedci zaznamenali aj pozitívne výsledky. Množstvo ozónu, ktoré z atmosféry ubudlo, totiž nebolo také extrémne ako počas rekordných udalostí v minulosti.
Koncentrácia ozónu priamo nad južným pólom kresla na 105 Dobsonových jednotiek. Ide o štandardnú jednotku, ktorou sa vyjadruje celkové množstvo ozónu v atmosférickom stĺpci nad konkrétnym miestom. Historicky najnižšia hodnota bola zaznamenaná v roku 2006, kedy koncentrácia dosiahla iba 92 Dobsonových jednotiek.
Na sledovanie ozónovej vrstvy vedci používajú meteorologické balóny vybavené meracími prístrojmi, pozemné spektrofotometre aj družice. Do nového pozorovania sa zapojili aj satelity NASA Aura, NOAA-20, NOAA-21 a spoločná družica Suomi NPP. Merania tak umožňujú rozlišovať medzi krátkodobými výkyvmi spôsobenými počasím a dlhodobými zmenami v chemickom zložení atmosféry.
Najnovšie výsledky tak potvrdzujú význam medzinárodných opatrení na ochranu ozónovej vrstvy. Zásadným krokom bolo prijatie Montrealského protokolu v roku 1987, ktorého cieľom je obmedziť používanie látok, ktoré poškodzujú ozón. Obmedzilo sa používanie najmä freónu, ktorý sa v minulosti bežne používal v chladničkách, klimatizáciách či izolačných materiáloch.
Hoci sa používanie látok výrazne obmedzilo, v atmosfére môžu pretrvávať celé desaťročia. Pozitívne výsledky sú však podľa výskumníkov viditeľné a podľa NOAA kleslo množstvo chlóru v antarktickej stratosfére približne o tretinu oproti údajom z 80. rokov minulého storočia. Napriek výkyvom sa však odborníkov ozónová vrstva naďalej postupne obnovuje a podľa súčasných predpokladov by sa mala nad Antarktídou zotaviť v priebehu 70. rokov tohto storočia.
„Ozónová diera v roku 2026 je veľká, ale mohla byť o 1 až 2 milióny štvorcových míľ (3,5 milióna štvorcových kilometrov) väčšia, ak by sa dnes v atmosfére nachádzalo také množstvo látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu ako na vrchole ich koncentrácie v roku 2000,“ uviedol Paul Newman, vedúci výskumník z Marylandskej univerzity a dlhoročný vedúci výskumného tímu NASA pre ozónovú vrstvu v Goddardovom centre vesmírnych letov.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Európsky rebríček čistoty ovzdušia skončil veľkým fiaskom. Takto dopadlo Slovensko

Slováci na Netflixe objavili nový klenot. Neznámy seriál má na ČSFD až 83 %

Slováci by si mali skontrolovať kufor. Za toto ti môže polícia dať pokutu a zadržať doklady

Predali už vyše 245-tisíc kusov. Globálny hit BYD príde do Európy v úplne novej podobe

Zálohovanie fliaš by mohlo skončiť. Vedci našli oveľa lepšie využitie plastov, ktoré pomôže ekonomike
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Tesco sťahuje z predaja obľúbenú trvanlivú potravinu: Skontroluj si zásoby, za výrobok vráti peniaze

Tragédia v centre Bratislavy, z Eurovea Tower skočila osoba

Systém priradil deti na nesprávne školy: Drucker žiada 300-tisíc za kompenzáciu, na 5 problémov pokuázal aj komisár

Cez účty Revolutu pretieklo takmer 42 miliónov eur. Digitálna banka čelí vážnemu problému

Slovenská minerálka so 173-ročnou históriou zmizla z obchodov. Majiteľ predstavil plány s legendárnou značkou
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Japonci ukázali nové SUV, ktoré prejde až 1 666 km. Stojí len 17-tisíc eur
- Švajčiari prišli na spôsob, ako vykurovať domácnosti takmer zadarmo. Teplo získajú z nečakaného zdroja
- VIDEO: Takto vyzerá nový Harry Potter. Návrat do Rokfortu bude veľkolepý
- BYD čelí novému rivalovi, ktorého predaje raketovo rastú. Porazí ho autom za 8 600 eur
- Slováci robia s celoročnými pneumatikami zásadnú chybu. Môže ich vyjsť poriadne draho
-
- Toto už nie je len dron. Najväčšia zbrojovka sveta ukázala sci-fi zbraň, akú svet ešte nevidel
- 217 dní nevideli slnečné svetlo. Britská jadrová pýcha prekonala rekord, ale za akú cenu
- Slovensko začalo sledovať drony novou technológiou. Dokáže odhaliť ich polohu, no má vážnu slabinu
- Čínsky „zabijak lietadlových lodí“ ukázal svoju silu. Otestovali ho pred bránami Európy
- Putinovo Rusko čelilo rekordnému útoku. Oblohu zaplavilo vyše 1 400 ukrajinských dronov
-
- Švajčiari prišli na spôsob, ako vykurovať domácnosti takmer zadarmo. Teplo získajú z nečakaného zdroja
- Volkswagen chrlí jeden lacný elektromobil za druhým. Tento stojí 13 800 eur a má dojazd 520 km
- Najúspešnejší film všetkých čias prichádza online v rozšírenej verzii. Uvidíš ho už tento týždeň
- Majú zásoby 85 miliárd m³. Do Európy začne prúdiť nový zdroj plynu z prekvapivej krajiny
- BYD čelí novému rivalovi, ktorého predaje raketovo rastú. Porazí ho autom za 8 600 eur
Volkswagen prepustí až 100-tisíc ľudí. Z Nemecka napriek tomu zazneli prekvapivé slová
Európa čakala veľký solárny prepad. Zatmenie ukázalo, prečo veľké číslo pre Slovensko neplatilo
Výrobcom počítačov a mobilov končí obľúbený trik. EÚ prísne skoncuje s falošnou ekológiou
Má stáť zelená energia 120 eur za MWh? ÚRSO označil zelenú energiu za drahý omyl, pravda je iná
Európa chcela odstrihnúť Putina, deje sa však opak. Dovoz ruského LNG prudko vzrástol
USA chystajú vesmírny štít za 160 miliárd eur. Prvý ostrý zásah príde v roku 2029
Mochovce dosiahli kľúčový míľnik. Štvrtý blok už rozbehol jadrovú reakciu
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Tesco sťahuje z predaja obľúbenú trvanlivú potravinu: Skontroluj si zásoby, za výrobok vráti peniaze

Tragédia v centre Bratislavy, z Eurovea Tower skočila osoba

Systém priradil deti na nesprávne školy: Drucker žiada 300-tisíc za kompenzáciu, na 5 problémov pokuázal aj komisár

Cez účty Revolutu pretieklo takmer 42 miliónov eur. Digitálna banka čelí vážnemu problému

