Ozónová vrstva nad Antarktídou sa postupne roky zotavuje, no tento rok rozšírila do jednej z najväčších veľkostí v histórii meraní. Napriek znepokojivým číslam vedci upozorňujú na prekvapivý paradox. Aj keď dosiahla rekord vo svojej veľkosti, podľa výskumníkov sa ozónová vrstva naďalej regeneruje. O nezvyčajnom vývoji informoval portál ScienceDaily.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Ozónová diera označuje oblasť so zníženou koncentráciou ozónu. Nachádza sa v stratosfére, kde pohlcuje veľkú časť škodlivého ultrafialového žiarenia zo Slnka. Bez prirodzenej ochrany by sme boli vystavení podstatne vyšším dávkam nebezpečného žiarenia.

Článok pokračuje pod videom ↓

Za zväčšením podľa amerických vesmírnych a meteorologických agentúr NASA a NOAA stojí predovšetkým nezvyčajné atmosférické počasie, konkrétne mimoriadne silný polárny vír. Ide o rozsiahly systém vetrov, ktorý obklopuje Antarktídu a počas zimných mesiacov udržiava nad kontinentom extrémne studený vzduch.

Práve nízke teploty vytvárajú vhodné podmienky na vznik polárnych stratosférických oblakov. Na ich časticiach prebiehajú chemické reakcie, ktoré umožňujú zlúčeninám chlóru a brómu následne intenzívne rozkladať ozón.

Za bežných okolností polárny vír postupne oslabujú rozsiahle atmosférické poruchy z nižších vrstiev atmosféry. V auguste a v septembri však boli nezvyčajne slabé. Silné vetry sa preto udržiavali vo väčšej vzdialenosti od južného pólu a vytvorili rozsiahlejšiu oblasť vhodnú na úbytok ozónu.

Podľa správy NOAA počas obdobia najväčšieho úbytku dosiahla priemernú rozlohu približne 25 miliónov štvorcových kilometrov. Vďaka tomu sa zaradila na siedme miesto medzi najväčšími ozónovými dierami za 48 rokov meraní.

Jej najväčšie rozmery zaznamenali 18. septembra, kedy diera sa rozprestierala na ploche až 27,1 milióna štvorcových kilometrov. Dosiahla tak 90 % rolohy najväčšej jednodňovej ozónovej diery, akú satelity zaznamenali 9. septembra 2000.

výskumníci s meteorologickým balónom na Antarktíde
NOAA/Tommy Jensen/Amentum

Bez ľudského zásahu by bola situácia oveľa horšia

Napriek mimoriadne veľkej rozlohe však vedci zaznamenali aj pozitívne výsledky. Množstvo ozónu, ktoré z atmosféry ubudlo, totiž nebolo také extrémne ako počas rekordných udalostí v minulosti.

Koncentrácia ozónu priamo nad južným pólom kresla na 105 Dobsonových jednotiek. Ide o štandardnú jednotku, ktorou sa vyjadruje celkové množstvo ozónu v atmosférickom stĺpci nad konkrétnym miestom. Historicky najnižšia hodnota bola zaznamenaná v roku 2006, kedy koncentrácia dosiahla iba 92 Dobsonových jednotiek.

Na sledovanie ozónovej vrstvy vedci používajú meteorologické balóny vybavené meracími prístrojmi, pozemné spektrofotometre aj družice. Do nového pozorovania sa zapojili aj satelity NASA Aura, NOAA-20, NOAA-21 a spoločná družica Suomi NPP. Merania tak umožňujú rozlišovať medzi krátkodobými výkyvmi spôsobenými počasím a dlhodobými zmenami v chemickom zložení atmosféry.

Článok pokračuje pod videom ↓

Najnovšie výsledky tak potvrdzujú význam medzinárodných opatrení na ochranu ozónovej vrstvy. Zásadným krokom bolo prijatie Montrealského protokolu v roku 1987, ktorého cieľom je obmedziť používanie látok, ktoré poškodzujú ozón. Obmedzilo sa používanie najmä freónu, ktorý sa v minulosti bežne používal v chladničkách, klimatizáciách či izolačných materiáloch.

Hoci sa používanie látok výrazne obmedzilo, v atmosfére môžu pretrvávať celé desaťročia. Pozitívne výsledky sú však podľa výskumníkov viditeľné a podľa NOAA kleslo množstvo chlóru v antarktickej stratosfére približne o tretinu oproti údajom z 80. rokov minulého storočia. Napriek výkyvom sa však odborníkov ozónová vrstva naďalej postupne obnovuje a podľa súčasných predpokladov by sa mala nad Antarktídou zotaviť v priebehu 70. rokov tohto storočia.

„Ozónová diera v roku 2026 je veľká, ale mohla byť o 1 až 2 milióny štvorcových míľ (3,5 milióna štvorcových kilometrov) väčšia, ak by sa dnes v atmosfére nachádzalo také množstvo látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu ako na vrchole ich koncentrácie v roku 2000,“ uviedol Paul Newman, vedúci výskumník z Marylandskej univerzity a dlhoročný vedúci výskumného tímu NASA pre ozónovú vrstvu v Goddardovom centre vesmírnych letov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP