Otázku, či na planéte Mars život existuje alebo existoval, si vedci kladú už dlhé desaťročia. Zatial však nemáme žiadne plne potvrdené dôkazy o tom, že by to bola pravda. Podľa bývalého vedca z NASA, Gilberta Levina, sme sa však odpoveď dozvedeli už dávno, píše Futurism.

Takto sa vráti človek na Mesiac v roku 2024. NASA zverejnila detailný plán programu Artemis

Nenávratne zničené. Dôkazy o biologickom živote na Marse už nemusíme nikdy nájsť

Ďalší znak mimozemského života? Jeden z mesiacov Saturnu obsahuje „čerstvý“ ľad

Dôkazy údajne priniesla už misia Viking

Bývalý vedec z NASA, Gilbert Levin, je presvedčený, že dôkazy o existencii života na Marse sme našli už dávno. V článku publikovanom na Scientific American tvrdí, že to v roku 1976 dokázala misia Viking, ktorú Levin viedol. NASA v tom čase poslala na Mars dve sondy Viking, ktoré po pristátí ich modulov Viking 1 a 2 vykonávali na Marse experimenty, pričom prvý spomenutý vydržal na červenej planéte fungovať až do roku 1982.

Experiment, ktorý podľa Levina dokázal prítomnosť života na Marse, pozostával zo miešania vzorky marťanskej pôdy s dusíkovým výživovým roztokom poznačeným zlúčeninou rádioaktívneho uhlíka, pričom podľa predpokladov by prípadné mikroorganizmy v pôde výživné látky metabolizovali, čo by uvoľnilo rádioaktívny oxid uhličitý.

Levin uvádza, že počiatočné výsledky experimentu boli pozitívne, a potvrdili ich oba lunárne moduly vzdialené na červenej planéte až 6 400 kilometrov od seba. Správnosť výsledkov podľa neho potvrdzujú aj tisícky podobných testov s pôdou a mikrobiálnymi kultúrami na Zemi, ktoré sa v tom čase uskutočnili.

Podľa NASA nejde o jasné dôkazy

Podľa NASA však tieto experimenty neposkytli jasné dôkazy o prítomnosti živých mikroorganizmov v pôde blízko pristátia modulov. Vedci tiež tvrdia, že kombinácia ultrafialového žiarenia, ktoré nasýti povrch, extrémna suchosť pôdy a oxidačné chemické procesy v pôde bránia tvorbe živých organizmov na Marse.

Levin však svoju teóriu podporuje objavmi, ktoré uskutočnili iné sondy po misiách Viking, pričom ide o dôkazy o prítomnosti povrchovej vody, metánu, amoniaku, ale aj odtlačky objavené roverom Curiosity, ktoré pripomínajú fosílie.

Levin tiež poznačil, že vesmírnej agentúre sa počas dlhej histórie skúmania Marsu priame dôkazy o možnom živote na planéte nájsť nedokázalo, aj keď to patrilo medzi jej najvyššie priority.

Skôr než poslať budúce vzorky pôdy priamo na Zem, čo je dlhotrvajúci proces, ktorý chce NASA začať s pripravovaným modulom Mars 2020 už budúci rok, by sa podľa neho mali vedci sústrediť práve aj na výsledky výsledky experimentov z misií Viking, a vykonať ďalšie podobné testy.

Je však možné, že dokým nebudeme môcť vzorky pôdy lepšie preskúmať na Zemi, sa odpoveď na otázku života na červenej planéte tak skoro nedozvieme.