Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Prvé zmienky o využití slnečných lúčov ako zdroja energie pre plachtenie vesmírom sa objavili ešte pred vyše 40 rokmi, keď o nich hovoril Carl Sagan. Plachty poháňali plavidlá cez šíre moria po celé storočia a NASA dlhodobo verí, že ich plný potenciál sa ukáže až mimo modrú planétu.

Projekt dostal ďalšie financie

Vesmírna agentúra totiž na konci mája oznámila, že projekt vedený odborníkmi z Laboratória aplikovanej fyziky Univerzity Johna Hopkinsa je natoľko nádejný, že dostane výraznú finančnú injekciu v podobe 2 miliónov dolárov, informuje Česká televízia na svojom webe.

NASA

Poskytnuté financie majú v najbližších dvoch rokoch poslúžiť na pokračovanie technologického vývoja jedinečnej solárnej plachty. Výsledkom by mal byť už reálny prototyp, ktorý sa dokáže zúčastniť demonštračnej misie.

Ako píše portál InterestingEngineering, solárne plachetnice ako také nie sú žiadna prelomová novinka. NASA už pred viac ako dekádou vypustila kozmický satelit NanoSail-D, ktorého cieľom bolo demonštrovať chovanie solárnej plachty pri rozkladaní vo vesmíre.

Okrem toho, Planetary Society vypustila kozmickú loď LightSail 1, LightSail 2, a japonská agentúra JAXA vypustila zasa kozmickú loď IKAROS.

Tieto solárne plachetnice, respektíve ich plachty spadajú do kategórie reflexných solárnych plachiet, ktoré sú nesmierne tenké a sú obmedzené smerom slnečného svetla.

„Pretože sa teraz vydávame do vesmíru ďalej ako kedykoľvek predtým, budeme potrebovať inovatívne, špičkové technológie, ktoré budú poháňať naše misie,“ uvádza šéf NASA Bill Nelson. Mimochodom, aktuálneho šéfa NASA prezývajú „Balast“, teda zbytočná záťaž a v agentúre nie je vôbec obľúbený. Viac informácií o tom, ako nový šéf rozvracia NASA, a prečo všetci chcú návrat Trumpovho človeka, nájdeš v samostatnom článku.

NASA však už nejaký rok pracuje na tzv. difrakčnej svetelnej plachte. Realizovateľnosť plachetníc využívajúcich difrakčné materiály bola doposiaľ študovaná v dvoch samostatných fázach, ktoré viedol Grover Swartzlander z RIT (Rochester Institute of Technology). Ten aktuálne pokračuje „len“ ako spoluriešiteľ a na pozícii hlavného riešiteľa ho vystriedal Les Johnson z NASA.

Jedinečná solárna plachetnica

V rámci predchádzajúcich fáz inžinieri v podstate vytvorili a testovali rôzne typy difrakčných materiálov, navigačných a riadiacich systémov a uskutočňovali rôzne experimenty.

Aktuálne sa projekt nachádza vo fáze III, kde sa optimalizujú materiály pre plachty a vykonávajú sa pozemné testy.

Projekty nachádzajúce sa v tejto fáze sú už len krok od toho, aby sa všetko úsilie pretavilo do reálnej praxe, čo znamená, že s veľkou pravdepodobnosťou sa v relatívne blízkej budúcnosti dočkáme ostrého testu solárnej plachetnice s difrakčnou plachtou.

Križovanie slnečnej sústavy

Difrakcia, alebo inak povedané ohyb, je zmena smeru šírenia žiarenia v dôsledku prekážky, spôsobená vlnovou povahou žiarenia. Vďaka tomuto javu by kozmická plachetnica mohla pohodlne meniť svoj kurz, pričom by si zachovala vysokú efektivitu. Navyše, plachta bude o niečo menšia a zároveň odolnejšia voči teplu a ďalším vplyvom, ktoré na ňu číhajú v kozmickom prostredí.

Vedci by tieto solárne plachetnice s plachtou z difrakčného materiálu radi použili na tvorbu sústavy družíc na obežnej dráhe okolo polárnych oblastí Slnka, kde by vďaka stálemu zdroju pohonu mohli uskutočnovať mnoho užitočných meraní.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú