Prvá medzihviezdna cesta sa nezadržateľne blíži. Vedcom z ANU (Austrálskej národnej univerzity) sa podarilo vytvoriť nový typ pohonného systému pre kozmické lode, ktoré budú súčasťou ambiciózneho medzinárodného projektu s názvom Breakthrough Starshot. Na tému upozornil portál InterestingEngineering.

Plachetnicou k najbližšej hviezdnej sústave

Cieľom projektu Starshot je vyslať vesmírne sondy k najbližšiemu susednému hviezdnemu systému Alfa Centauri. Tento je od nás vzdialený „len“ 4,2 svetelného roka, vďaka čomu je považovaný za nášho najbližšieho vesmírneho suseda.

Slnečná plachetnica LightSail 2 / Zdroj: Planetary Society

Alfa Centauri sa skladá z troch hviezd (Alfa Centauri A, Alfa Centauri B a Proxima Centauri). Na oblohe ho možno nájsť v súhvezdí Kentaur a Proxima Centauri bola objavená už v roku 1915.

Vzhľadom na to, že systém Alfa Centauri je od Zeme vzdialený 40 208 000 000 000 km, pomocou súčasných technológií by cesta k tomu systému zabrala „celú večnosť“. Podľa NASA by sme sem aj s pomocou iónového pohonu cestovali len 18 000 rokov, čo však stále pomerne veľa a oveľa viac, ako  priemerná dĺžka ľudského života.

Stihlo by sa teda vystriedať 2 700 generácií, kým by sme sa stihli dostať k tomuto systému.

Ako sa ale uvádza v tlačovej správe, cieľom projektu je dopraviť nás k tomuto najbližšiemu hviezdnemu systému pomocou ultraľahkej kozmickej sondy, ktorá by svoju cestu stihla za veľmi akceptovateľných 20 rokov.

Teraz teda vedci z ANU vo svojej štúdii publikovanej v periodiku Journal of the Optical Society of America B predostreli nový koncept pohonu, ktorý by to zvládol.

Revolúcia vo vesmírnej doprave

Kozmickú loď by vesmírom poháňala „svetelná plachta“ (lightsail) a sústava laserových systémov, vďaka ktorým by sa rútila vesmírom obrovskou rýchlosťou.

Inými slovami, vedci pracujú na vývoji malej svetelnej plachetnice, ktorú bude poháňať sústava laserov umiestnených na Zemi. Výkonné laserové pole zo Zeme by sústredilo milióny lúčov na plachtu, vďaka čomu sonda dosiahne v medzihviezdnom priestore obrovskú rýchlosť.

Po dorazení do systému Alfa Centauri sonda urobí prvé snímky z inej hviezdnej sústavy a odošle ich späť na Zem. Treba však upozorniť, že vedci sa pri svojom návrhu spoliehajú na veľký pokrok v niektorých technologických oblastiach.

Projekt je stále na začiatku

Dobrou správou je, že vesmírne plachetnice, ako napr. LightSail 2, už v minulosti ohromný potenciál takéhoto pohonu dokázali. LightSail 2 však nevyužívala na svoj pohon laserové lúče, ale slnečné.

Plavidlo bolo vypustené pred pár rokmi na nižšiu orbitu, kde roztiahlo svoje plachty, ktoré mu umožňovali meniť polohu využitím fotónov, ktoré sa odrážali od odrazových plôch o veľkosti boxerského ringu.

Najväčší problém však vedci vidia niekde úplne inde. Podľa Roberta Warda, vedúceho tohto projektu, bude najdôležitejšie a zároveň najkomplikovanejšie vytvoriť laserové pole s množstvom laserov, ktoré budú vzájomne spolupracovať a chovať sa ako jeden jediný laser.

„Podľa odhadov programu Breakthrough Starshot bude potrebný optický výkon 100 GW , čo je približne 100-násobok kapacity súčasne najväčšej batérie sveta,“ uvádza Ward.

Na dosiahnutie požadovaných výsledkov a dopravenie kozmickej plachetnice do cieľa len za 20 rokov, bude potrebné vytvoriť pole tvorené približne 100 miliónmi laserov. Aby lasery smerovali vždy na plachetnicu, vedci navrhujú na obežnú dráhu umiestniť „navádzací“ satelit, ktorý bude sprostredkovávať všetky potrebné údaje.

Najbližším cieľom je otestovať niektoré z uvedených základných stavebných blokov tohto projektu v riadenom a kontrolovanom laboratórnom prostredí.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú