Vedci z prestížnych univerzít sídliacich v austrálskom meste Melbourne úspešne otestovali doteraz najrýchlejší internetový dátový prenos pomocou jedného optického čipu. Rýchlosťou, ktorú sa im pri tomto experimente podarilo dosiahnuť, by si v zlomku sekundy stiahol tisícku filmov v HD kvalite. Maličké zariadenie, tzv. „hrebeňový mikročip“ bude možno jedného dňa základom novej, oveľa rýchlejšej internetovej infraštruktúry, píše portál Science Alert.

Pre pochopenie objavu je dôležité rozumieť tomu, ako fungujú optické káble. V optickom kábli sa okrem iného nachádza jeho najdôležitejšia časť – optické vlákno. To je skonštruované ako valcové jadro s priemerom niekoľkých mikrometrov a je pokryté obalom. Pri dopade svetelného lúča na rozhranie jadra a obalu pod dostatočne veľkým uhlom nastáva úplný odraz. Svetlo sa sériou takýchto odrazov šíri z jedného konca vlákna na druhý.

Sieť podmorských telekomunikačných káblov. Zdroj: submarinecablemap.com

Optické vlákna sa najčastejšie používajú na prenos informácií, a práve preto sú umiestnené v telekomunikačných optických kábloch, ktorých sieť je rozšírená po celom svete. V súčasnosti však existujú obavy, že už v blízkej budúcnosti tieto systémy nebudú spĺňať napríklad naše zvyšujúce sa nároky na prenosovú rýchlosť. Z tohto dôvodu potrebujú telekomunikačné systémy mnohé vylepšenia.

Vylepšiť sa dá napríklad spôsob generovania frekvencií svetla, ktoré cez káble prenášajú dáta do našich počítačov. Lasery, žiariace na rôznych frekvenciách, dokážu v jednom optickom vlákne vytvoriť viacero informačných tokov. V závislosti od rozmiestenia týchto lúčov je možné naraz vytvoriť až 80 rôznych informačných kanálov.

Tento inovatívny hrebeňový mikročip od austrálskych výskumníkov by však dokázal nahradiť týchto osemdesiat samostatných laserových lúčov jedným monokryštálovým generátorom vĺn, ktorý sa dá vyladiť tak, aby vytvoril „dúhové“ spektrum svetelných vĺn. Teoreticky to možné je, a tak sa vedci rozhodli túto teóriu dokázať, píše portál Sciencedirect. Prototyp zariadenia pripojili k 76 kilometrovému podzemnému optickému káblu, ktorý sa nachádza medzi dvomi melbournskými univerzitami.

Pixabay

Pokus bol úspešný, vedci zistili, že dokážu maximalizovať množstvo údajov pre každý kanál, a tak dosiahli rýchlosť prenosu dát na úrovni 44,2 terabitov za sekundu. Spomínaný „hrebeňový mikročip“ nie je úplnou novinkou, objavili ho už pred desiatimi rokmi, no so stúpajúcim vyťažením optických káblov sa táto technológia opäť dostáva do popredia a je celkom možné, že časom bude s veľkým úspechom použitá aj v praxi.

„Je skutočne vzrušujúce vidieť schopnosti hrebeňového mikročipu,“ hovorí profesor David Moss zo Swinburnskej univerzity v Melbourne. V realite síce nebude možné stiahnuť celý Netflix za pár sekúnd, ale tento vynález by mohol poslúžiť ako veľký skok v oblasti rýchlosti internetu.

„Nejde tu len o Netflix, internet používame na širšej škále,“ hovorí profesor Bill Corcoranz ďalšej austrálskej univerzity. „Tento systém môže pomôcť medicíne, vo vzdelávaní, v oblasti financií alebo tiež urýchliť komunikáciu na veľké vzdialenosti.“ píše portál Techxpore.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda