DNA počítač, čudná Nokia aj mesačné svetlo. Toto sú technologické vynálezy, ktoré šokovali expertov

2. Najmenší špionážny dron na svete

V roku 2011 agentúra DARPA predstavila revolučný projekt – Nano Hummingbird, miniatúrny dron, ktorý vyzerá a pohybuje sa ako skutočný kolibrík. Technológia robotického kolibríka je založená na pokročilých motorických systémoch, ktoré umožňujú veľmi rýchlu a presnú kontrolu nad jeho krídlami, čo umožňuje vykonávanie rýchlych zmien smeru, čo je charakteristické pre skutočné kolibríky.

Vďaka tejto schopnosti je robot schopný lietať na veľmi malých vzdialenostiach, manévrovať v úzkych priestoroch a v prípade potreby získať prístup do oblastí, ktoré by boli pre bežné drony alebo lietadlá neprístupné. Technologicky sa využívajú mikroelektronické motory a flexibilné materiály, ktoré robia tento robot odolným a zároveň schopným prispôsobiť sa zmenám v prostredí.

Robotický kolibrík, pôvodne vyvinutý v rámci DARPA ako projekt mikro-robotiky sa od svojho vzniku v roku 2011 výrazne posunul vpred. Dnes táto technológia nie je len o malých dronoch napodobňujúcich pohyby kolibríkov, ale aj o rozvoji pokročilých senzorov, algoritmov umelej inteligencie (AI) a vylepšených pohonov, ktoré umožňujú dronom vykonávať ešte presnejšie a komplexnejšie operácie.

V posledných rokoch sa DARPA zameriava na integráciu týchto miniatúrnych lietajúcich robotov do pokročilých vojenských systémov a na vytváranie univerzálnych zariadení, ktoré môžu slúžiť nielen pre špionážne operácie, ale aj v oblasti záchranných a environmentálnych operácií. Tieto mikro-drony sa dnes často používajú pre sledovanie v teréne, kde väčšie drony alebo lietadlá nemajú dostatok manévrovacieho priestoru. Pokročilá AI a senzory umožňujú dronom efektívne sa vyhýbať prekážkam a reagovať na zmeny v prostredí v reálnom čase.

Mikroelektronické motory, ktoré poháňajú tieto zariadenia, boli v posledných rokoch vylepšené tak, že tieto drony sú schopné vykonávať nielen rýchle manévre, ale aj dlhšie a stabilnejšie lety. Inovácia v oblasti materiálov umožňuje výrobu ešte ľahších, flexibilnejších a odolnejších robotov, ktoré sú schopné vykonávať precízne operácie, napríklad zbieranie vzoriek z ťažko prístupných miest alebo monitorovanie rôznych environmentálnych parametrov, ako je kvalita vzduchu alebo sledovanie zmien v ekosystémoch.

1. DNA počítač

Už miliardy rokov slúži DNA ako základný nástroj na uchovávanie informácií pre všetky živé organizmy. Vedci sa dnes snažia využiť tieto dlhé molekuly nielen na ukladanie dát, ale aj ako biologické počítače. Doposiaľ však nebolo možné vytvoriť syntetický systém, ktorý by zvládal ukladať a spracovávať informácie súčasne. To všetko sa však zmenilo minulý rok, kedy skupina vedcov vyriešila všetky uvedené problémy.

Midjourney/Copilot Designer

Ich nový výskum ukázal, že DNA možno efektívne upravovať, čítať, mazať či prepisovať podobne, ako to robí klasický počítač. Výskumníci využili špeciálne nanovláknité štruktúry, tzv. dendrikoloidy, ktoré slúžia ako základňa pre DNA. Týmto spôsobom sa im podarilo vytvoriť systém, ktorý dokáže spoľahlivo uchovávať veľké objemy dát a zároveň ich flexibilne spracovávať.

Inak povedané, nová technológia umožňuje DNA vykonávať kompletnú škálu počítačových operácií – od čítania a mazania dát, až po ich prepisovanie a premiestňovanie.

Úspech tejto technológie spočíva v použití tzv. dendrikoloidov – drobných stromčekovitých štruktúr, na ktoré je DNA pripojená. Na rozdiel od voľne plávajúcich molekúl v roztoku, dendrikoloidy zaisťujú, že DNA môže byť upravovaná bez poškodenia pôvodných informácií. Tento systém umožňuje bezpečne kopírovať dáta do RNA na spracovanie alebo prepisovať vybrané úseky DNA bez narušenia celej štruktúry.

Táto technológia má aj mimoriadne dlhú životnosť. Zrýchlené testy stárnutia ukázali, že DNA uložená na dendrikoloidoch pri teplote okolo 4 °C vydrží tisíce rokov, a pri ešte nižších teplotách by mohla potenciálne prežiť aj milióny rokov. Okrem toho je tento systém mimoriadne kompaktný. Množstvo dát, ktoré by zaplnilo tisíce notebookov, sa zmestí do priestoru veľkosti gumy na ceruzke, uviedli vedci.

Potenciál využitia DNA počítačov je preto obrovský. Zatiaľ síce zvládajú riešiť len jednoduché problémy ako sudoku alebo šach, no ich budúce možnosti sú nesmierne sľubné.

Čítajte viac z kategórie: Novinky