Pomocou vesmírneho observatória TESS sa vedcom z University of North Carolina podarilo objaviť doteraz najmladšiu planétu, resp. exoplanétu, ktorá môže spochybniť naše aktuálne predstavy o formovaní planét v mladých solárnych systémoch. Táto planéta, označená ako IRAS 04125+2902 b, má len približne 3 milióny rokov, informuje Interesting Engineering. Jej vek však nie je jedinou vlastnosťou, ktorá expertov zaujala.

Ideálny exemplár pre výskum

Táto planéta je len o niečo staršia ako jej materská hviezda. Navyše, jej obežná dráha je nesúmerná s protoplanetárnym diskom, čo vedcom umožňuje vidieť ju oveľa jasnejšie. Táto obežná dráha ale nedáva zmysel, pretože práve v protoplanetárnom disku dochádza k vzniku planét okolo mladých hviezd a preto by vzniknuté planéty mali okolo hviezdy obiehať v tomto disku.

Vonkajšia časť tohto disku je ale naklonená pod uhlom 30 stupňov oproti obežnej dráhe planéty. Tento nezvyčajný jav umožnil astronómom pozorovať planétu počas jej tranzitu, keď prešla pred hviezdou a vytvorila jasnú siluetu. V mnohých prípadoch spôsobujú podobné naklonenia diskov prítomné iné hviezdy, no v tomto systéme sa zdá, že je ďalšia hviezda zarovnaná s rovinou planéty.

NASA

Vedci podotýkajú, že nesprávne naklonený je zrejme práve tento disk a nie planéta, keďže jej orbita je zhodná s druhou hviezdou. Vedci zdôrazňujú, že takéto „pokrútené“ disky ponúkajú jedinečné pohľady na dynamiku formovania planét, ktoré by inak zostali skryté v hustých vrstvách plynu a prachu.

Príčina ostáva nejasná

Tento binárny hviezdny systém s mladou planétou ostáva ideálnym exemplárom pre výskum, keďže vedcom stále nie je jasné, ako došlo k nezrovnalostiam v obežných dráhach. Existuje viacero možných vysvetlení, avšak na základe výpočtov a rôznych simulácií nedokázal tím vedcov, ktorý zverejnil štúdiu k tejto planéte prostredníctvom žurnálu Nature, žiadnu z teórií potvrdiť.

Podobných objavov pritom bude naďalej pribúdať nielen vďaka zlepšujúcim sa znalostiam astronómov a astrofyzikou, ale tiež vďaka čoraz lepším observatóriám. Tie sú vďaka vyvíjajúcim sa technológiám stále citlivejšie a dokážu sa dívať aj na exoplanéty, ktoré kedysi observatóriá zo Zeme nedokázali rozoznať. V budúcnosti chcú vedci na tieto exoplanéty hľadieť s ešte lepším rozlíšením a zistiť, či na nich môže existovať život alebo aspoň vhodné podmienky preň.