Hľadanie obývateľných exoplanét sa často zjednodušuje na otázku vzdialenosti planéty od hviezdy. Realita je však podstatne komplexnejšia. Jedným z kľúčových faktorov, ktorý rozhoduje o tom, či má život vôbec šancu vzniknúť a pretrvať, je dlhodobá stabilita samotnej hviezdy. Nie všetky hviezdy totiž žijú dostatočne dlho a správajú sa dostatočne pokojne na to, aby poskytli priaznivé podmienky pre vývoj komplexných foriem života.

Extrémnym príkladom sú veľmi ťažké hviezdy, ktoré svoje jadrové palivo spotrebujú v astronomicky krátkom čase. Modrý nadobor Rigel v súhvezdí Orión bude svietiť len približne 10 miliónov rokov, čo je z pohľadu biológie zanedbateľný okamih. Takýto časový rámec sotva umožňuje vznik čo i len jednoduchých foriem života, nieto ešte evolúciu smerom ku komplexným organizmom. Na najnovší objav poukázal portál Science Alert.

Prečo nie sú červené trpaslíky ideálnou voľbou

Na opačnom konci spektra stoja červené trpaslíky. Ide o najdlhšie žijúce hviezdy vo vesmíre, ktoré môžu existovať dlhšie než je súčasný vek vesmíru. Ich výhodu však vyvažuje výrazná nevýhoda v podobe častej a intenzívnej erupčnej aktivity. Silné erupcie a vysoký tok ultrafialového žiarenia môžu doslova „odfúknuť“ atmosféry planét, ktoré ich obiehajú v obývateľnej zóne.

Práve tu sa do popredia dostávajú hviezdy podobné Slnku. Naša materská hviezda je typu G, známa aj ako žltý trpaslík, a na hlavnej postupnosti vydrží približne 10 miliárd rokov. Táto stabilita bola jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré umožnili vznik a rozvoj komplexného života na Zemi.

Ešte zaujímavejšími kandidátmi sa však ukazujú byť hviezdy typu K, označované ako oranžové trpaslíky. Sú o niečo chladnejšie a menej hmotné než Slnko, no zároveň podstatne stabilnejšie než červené trpaslíky. Ich životnosť sa pohybuje v rozmedzí približne 20 až 70 miliárd rokov, čo im dáva obrovskú výhodu.

Pod drobnohľadom astronómov

Práve na tieto hviezdy sa zameral rozsiahly výskum tímu astronómov, ktorí uskutočnili podrobný prieskum viac než 2 000 hviezd typu K v blízkom okolí Slnka. Pre stovky z nich získali detailné spektrá, vďaka ktorým dokázali určiť ich vek, rotačnú rýchlosť, teplotu aj polohu v Mliečnej ceste. Všetky tieto parametre zohrávajú zásadnú úlohu pri hodnotení obývateľnosti exoplanét.

Výsledky boli predstavené na 247. zasadnutí Americkej astronomickej spoločnosti. Hlavným autorom je Sebastián Carrazco-Gaxiola, doktorand astronómie na Georgia State University. Súvisiaca štúdia bola zaslaná do časopisu The Astronomical Journal a je dostupná aj na preprintovom serveri arXiv.

„Tento prieskum predstavuje prvý komplexný pohľad na tisíce menej hmotných príbuzných Slnka,“ uviedol Carrazco-Gaxiola v tlačovej správe. „Tieto hviezdy, známe ako K trpaslíky, sa bežne vyskytujú v celej galaxii a poskytujú dlhodobo stabilné prostredie pre svoje planetárne sústavy.“

Menej žiarenia, viac nádeje pre atmosféru

Autori analyzovali 580 hviezd typu K do vzdialenosti 33 parsekov, teda približne 108 svetelných rokov. Podľa archívu NASA Exoplanets Archive má len 7,5 % z nich potvrdené exoplanéty, konkrétne 44 hviezd. Nejde však o dôkaz ich výnimočnosti, ale skôr o dôsledok pozorovacieho skreslenia.

Výskum identifikoval až 529 zrelých a málo aktívnych K trpaslíkov ako ideálne ciele pre hľadanie terestrických planét. „V porovnaní s M trpaslíkmi produkujú K trpaslíci menej extrémne ultrafialové žiarenie a vykazujú slabšiu erupčnú aktivitu, čo potenciálne ponúka stabilnejšie prostredie pre udržanie atmosféry na obežných planétach,“ vysvetľujú autori štúdie.

Na pozorovania boli využité dva 1,5-metrové teleskopy vybavené vysokorozlišujúcimi echelle spektrografmi, jeden v Čile a druhý v Arizone. Táto kombinácia umožnila pokrytie celej oblohy. „Sila týchto dvoch teleskopov na opačných pologuliach spočíva v tom, že nám poskytujú prístup ku všetkým K trpaslíkom na celej oblohe,“ dodala astronómka Allyson Bieryla z Harvard & Smithsonian Center for Astrophysics.

Podľa vedcov ide len o začiatok. „Tento prieskum bude základom pre štúdium blízkych hviezd na celé desaťročia. Práve tieto hviezdy a ich planéty môžu byť v ďalekej budúcnosti cieľmi kozmických misií,“ uzatvára profesor Todd Henry.

Čítajte viac z kategórie: Novinky