Centaurus A, známa aj pod označením NGC 5128, sa nachádza približne 11 miliónov svetelných rokov od Zeme. Ide o takzvanú „starburst“ galaxiu, čo znamená, že v nej prebieha extrémne rýchla a masívna tvorba nových hviezd. Podobne divoké procesy takmer nikdy nevznikajú len tak pre nič za nič – takmer vždy sú dôsledkom gigantickej vesmírnej fúzie.

Proces spájania galaxií je však behom na neuveriteľne dlhú trať. Môže trvať stovky miliónov, ba až miliardy rokov. Predstav si dve obrovské galaxie na kolíznom kurze – ich gravitácia najskôr začne vytrhávať obrovské prúdy plynu a hviezd, čím vytvára slapové chvosty. Tieto slapové chvosty sú na začiatku kolízie jasne viditeľné a pre astronómov slúžia ako priamy dôkaz prebiehajúcej fúzie. Podobne fascinujúce divadlo sme mohli vidieť aj nedávno, kedy astronómovia zachytili brutálne spájanie až šiestich obrovských galaxií naraz.

Lenže ako čas plynie, tieto zjavné dôkazy sa začnú vytrácať a galaxia sa zahalí do nepriehľadného závoja prachu a plynu. Presne to sa stalo aj v prípade Centaurus A. Hoci bežné optické teleskopy videli len tmavé pásy prachu križujúce jej stred, podrobné analýzy z infračervených prístrojov dokázali preniknúť hlbšie ako kedykoľvek predtým. Na oslavu štvrtého roku svojich pozorovaní zameral Webbov teleskop svoje výkonné prístroje práve na toto vesmírne monštrum a priniesol odpovede, ktoré sme hľadali.

Čo odhalil pohľad cez infračervené oči?

Bežné svetlo nám nedokáže prezradiť všetko. Prach v galaxiách funguje ako dokonalý štít, ktorý pohlcuje viditeľné svetlo a ukrýva pred nami zrod nových hviezd aj gravitačné deformácie. Webbov prístroj MIRI (Mid-Infrared Instrument) však tento problém hravo vyriešil. Cez prachové mračná prenikol ako röntgen a odhalil jemné vlákna a zvláštny útvar v tvare rovnobežníka, ktorý sa tiahne priamo stredom galaxie.

Čerešničkou na torte je však záhadná štruktúra v tvare písmena S, ktorá sa krúti okolo samotného galaktického jadra. Vedci si zatiaľ nie sú stopercentne istí, čo ju vytvorilo. Jednou z najpravdepodobnejších teórií je, že za ňou stojí supermasívna čierna diera v samotnom srdci Centaurus A. Táto čierna diera je mimoriadne aktívna a do okolitého vesmíru chrlí gigantické prúdy hmoty rýchlosťou blížiacou sa rýchlosti svetla.

Kozmické jazvy a blesková tvorba hviezd

Okrem dychberúcich snímok priniesol Webbov teleskop aj dôležité spektroskopické dáta. Zistilo sa, že ionizovaný plyn v stredových oblastiach galaxie sa pohybuje obrovskou rýchlosťou smerom von. Tento masívny odtok plynu má na svedomí práve pažravá čierna diera. Zároveň sa však v tesnej blízkosti jadra rotuje disk teplého molekulárneho vodíka, ktorý je ideálnym stavebným materiálom pre nové hviezdy.

Dôkazy o dávnej kolízii však astronómovia zbierali už desiatky rokov. Guľové hviezdokopy v Centaurus A majú totiž veľmi špecifické zloženie. Kým jedna skupina hviezdokp je stará takmer ako samotná Mliečna dráha a chudobná na kovy, druhá skupina je o miliardy rokov mladšia a na kovy nezvyčajne bohatá. To jasne ukazuje, že mladšia generácia hviezd vznikla naraz, počas divokej fúzie dvoch samostatných galaxií v dávnej minulosti.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba nám opäť dokázal, že žiadny prístroj nefunguje izolovane. Na to, aby sme pochopili zložité procesy vo vesmíre, potrebujeme kombinovať dáta z rôznych vlnových dĺžok – od viditeľného svetla, cez röntgenové lúče až po infračervené pásmo. Centaurus A je pre nás dokonalým vesmírnym laboratóriom. Pomáha nám pochopiť, ako supermasívne čierne diery ovplyvňujú vývoj svojich domovských galaxií a či ich aktivita vznik nových hviezd podporuje, alebo ich naopak definitívne odsudzuje na zánik.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda