Mesiace Marsu by mohli naznačovať, že Červená planéta mala kedysi prstenec. Tvrdia to vedci zo SETI Institute a Purdue University, podľa ktorých by existencia prstenca pred miliardami rokov mohla vysvetliť, prečo má mesiac Deimos neobyčajne naklonenú orbitu.

Obloha dnes v noci bude magická. Objaví sa na nej „modrý“ Mesiac

Až šokujúco vyspelé. Vedcov zaskočilo, aké boli galaxie v rannom vesmíre

Presne pred 59 rokmi vyskúšalo Rusko najsilnejšiu vodíkovú bombu histórie. Pozri si prísne tajné video výbuchu

Fobos a Deimos vedci dlho považovali za asteroidy, ktoré pritiahla gravitácia Marsu, no keďže sú ich obežné dráhy takmer v rovine s rovníkom planéty, znamená to, že museli vzniknúť v tom istom čase ako ona. Menší a vzdialenejší Deimos má však obežnú dráhu naklonenú o dva stupne.

„Fakt, že orbita Deimosu nie je úplne v rovine s rovníkom Marsu, bol považovaný za nedôležitý a nikto sa neusiloval to vysvetliť. Ale keď sme dostali veľký nový nápad a pozreli sa na to čerstvými očami, orbitálny náklon Deimosu odhalil jeho veľké tajomstvo,“ vyjadrila sa vedúca autorka výskumu Matija Ćuk zo SETI Institute.

Spoluautor štúdie David Minton z Purdue University a jeho niekdajší študent Andrew Hesselbrock v roku 2017 poukázali na to, že Fobos stráca v dôsledku interakcie s gravitáciou Marsu výšku a raz, čoskoro, jeho orbita klesne natoľko, že ho to roztrhá a z jeho kúskov sa okolo planéty vytvorí prstenec.

Mars mohol mať v dávnej histórii vlastný prstenec

Výskumníci navrhli, že v priebehu miliárd rokov takýto koniec čakal mnoho marťanských mesiacov, pričom každý prstenec by viedol k vzniku nového menšieho mesiaca a cyklus by sa opakoval. Tento proces by mohol vysvetliť náklon Deimosu. Novovzniknutý mesiac by sa po vzniku vzdialil od prstenca a planéty, pričom v prípade takýchto mesiacov by mohla vzniknúť takzvaná dráhová rezonancia.

Tento jav, pri ktorom majú telesá na seba pravidelný gravitačný vplyv, sa dá predpovedať v prípade smeru, ktorým sa rezonancie telies krížia.

Nenechaj si ujsť
Vedci objavili nové dôkazy o existencii riek na Marse. Dokázali to pomocou tejto detailnej fotografie

Vedci vedia, že len mesiac pohybujúci sa smerom od Marsu by silno ovplyvnil Deimos, čo znamená, že planéta mala prstenec, ktorý vytláčal druhý bližší mesiac – predchodcu Fobosu. Ćuk a jej kolegovia predpokladajú, že tento mesiac bol 20-násobne masívnejší ako Fobos a prešiel dvoma spomínanými cyklami, než vznikol súčasný mesiac.

Zistenie minulých dráhových rezonancií naznačuje, že Mars mal počas väčšiny svojej existencie výrazný prstenec.

Deimos je miliardy rokov starý, vedci však veria, že Fobos je oveľa mladší a vznikol len pred 200 miliónmi rokov. Tieto teórie by mohla pomôcť overiť nadchádzajúca misia japonskej vesmírnej agentúry JAXA, ktorá plánuje v roku 2024 k Fobosu vyslať sondu, aby pozbierala vzorky z jeho povrchu a priniesla ich naspäť na Zem.