Výnimočná sonda Juno, ktorá blúdi vesmírom, najmä v okolí najväčšej planéty našej Slnečnej sústavy, Jupitera, už cez desať rokov, má na konte ďalšie dôležité informácie z mesiaca Ganymede, píše Phys.org.

Zvuky vzdialeného sveta

Ako vysvetľuje vo svojej tlačovej správe Jet Propulsion Laboratory (JPL), zvukový záznam s dĺžkou 49 sekúnd bol zverejnený na YouTube a tiež na Soundcloude, pričom slúži ako audio príklad dát, ktoré sonda Juno na počas svojho preletu okolo najväčšieho mesiaca Ganymede zhromaždila.

Zvuková stopa sa skladá zo signálových emisií, ktorých frekvencie sa pohybovali v rozmedzí od 10 do 50 kHz. Tie následne presunuli do nižších audio frekvencií, aby sme ich mohli počuť – táto metóda sa bežne využíva pri prevádzaní signálov na zvuk, v oboch prípadoch ide o vlnenie.

Náhla zmena frekvencií, ktorá sa v zázname nachádza, je spôsobená prechodom sondy Juno z jedného regiónu magnetosféry mesiaca Ganymede do druhého, pričom celkový prelet trval dlhšie, než zverejnený zvukový záznam. Je ale tiež možné, že náhlu zmenu frekvencie spôsobil prechod z nočnej na dennú stranu mesiaca.

NASA/JPL-Caltech/SwRI

Obzvlášť blízky prelet

Ako ďalej vysvetľuje NASA, sonda sa dostala do vzdialenosti len 1 038 km od povrchu mesiaca Ganymede a letela relatívnou rýchlosťou 67 000 km/h. K preletu došlo počas júna tohto roku a sonda zároveň vyhotovila detailné snímky povrchu mesiaca s vysokým rozlíšením.

„Táto zvuková stopa je dostatočne divoká na to, aby vám dala pocit, akoby ste leteli spolu s Juno plachtiacou vôkol Ganymede po prvý raz za viac ako dvadsať rokov,“ opisuje nadšene Scott Bolton, jeden z vyšetrovateľov projektu Juno.

NASA/JPL-Caltech/SwRI/MSSS/ Gerald Eichstädt /Seán Doran © CC NC SA

Ani zďaleka však nejde o jediný dôležitý objav, ktorý má sonda Juno na konte. Tá odštartovala do kozmu na palube rakety Atlas V, ktorá lieta na ruských motoroch a už sa chystá do dôchodku.

Množstvo objavov a dát

Sonda Juno navyše len nedávno odhalila nové detaily o gigantickej búrke na Jupiteri, ktorá podľa všetkého oveľa hlbšia, ako sme si pôvodne mysleli. Dosahuje totiž až do hĺbky 500 km pod joviánskymi mračnami, pričom prúdy na jej okrajoch siahajú až do závratnej hĺbky 3 000 km, čo je takmer dvojnásobok priemeru nášho Mesiaca.

O túto jedinečnú sondu sme navyše takmer prišli a NASA musela na jej záchranu spotrebovať 73 kg paliva v priebehu 10 hodín. Tak či onak však ide o úspešnú misiu, ktorej plánovaná životnosť bola pôvodne „len“ 7 rokov. Bolo totiž nutné dostať Juno z tieňa Jupitera, v ktorom hrozilo úplne vybitie batérií a strata sondy.

Znázornenie búrok na Jupiteri. NASA/JPL-Caltech/SwRI/MSSS/Gerald Eichstädt/Heidi N. Becker/Koji Kuramura

Len nedávno sa podarilo Juno odhaliť aj pôvod intenzívnej polárnej žiary na póle Jupitera, ktorá sa podobá na tú zemskú. Podľa všetkého za nimi stojí cyklus dňa a noci a do vesmíru emitujú gigawatty energie.