Intenzívna žiara Jupitera je prekvapivo podobná tej na Zemi. Sonda NASA odhalila temný pôvod tohto fenoménu

Polárna žiara na Jupiteri fascinuje vedcov už dlhšiu dobu, doteraz ju dokázali zachytiť len pomocou pozemného vybavenia a prístrojov na obežnej dráhe Zeme, predovšetkým vďaka Hubblovmu vesmírnemu teleskopu, ktorý ich po prvý raz detegoval už v roku 1994. Kozmická sonda Juno však vnáša do problematiky nové svetlo a odhaľuje pôvod tejto svetelnej „šou“, informuje NASA.

Záhadu objasňuje sonda Juno, Jupiter je intenzívne dynamická planéta

Ranné búrky sa nachádzajú na hranici osvetlenej časti planéty a regiónu ponoreného v tme, pričom pozostávajú z krátkeho, ale intenzívneho zosilnenia a rozšírenia hlavných joviánskych (prídavné meno pre Jupiter, pozn. redakcie) polárnych žiar.

Práve kozmická sonda Juno (Jupiter Near-polar Orbiter) za 1 miliardu dolárov vniesla do problematiky úplne nové svetlo, pretože doterajšie pozorovania pomocou iných sond prebehli z veľkej vzdialenosti a navyše neleteli ponad póly plynného obra. Pozorovania zo Zeme zase videli celé dianie len z boku, pričom väčšina procesu bola skrytá na nočnej strane planéty.

NASA/JPL-Caltech/SwRI/UVS/ULiège/Bonfond

Kým planéta rotuje, tieto búrky sa pomaly blížia k osvetlenému regiónu, kde ich sila a intenzita prudko narastá. Emitujú pritom do vesmíru stovky či až tisícky gigawattov ultrafialového žiarenia a do vrchných vrstiev atmosféry Jupitera uvoľňujú až 10-násobne viac energie, než bežná polárna žiara.

Podobnosť so Zemou vedcov zaskočila

Podľa autora štúdie bola podobnosť s pozemským fenoménom prakticky neprehliadnuteľná. Typ polárnej žiary, známy ako sub-búrka, je výsledkom krátkych rušení v magnetosfére, kvôli čomu je uvoľnené veľké množstvo energie vysoko do ionosféry.

Magnetosféry Jupitera a Zeme sú zásadne odlišné a podobnosť tohto procesu je preto prekvapujúca. Kým na Zemi je magnetosféra riadená solárnym vetrom interagujúcim s magnetickým polom planéty, na Jupiteri je zložená najmä z ionizovaných častíc unikajúcich z vulkanického mesiaca Io.

NASA

NEPREHLIADNI
Po štvrťstoročí sme ju konečne rozlúštili. Získali sme prevratné informácie k záhade Jupitera

Sonda Juno tak prináša dôležité poznatky v štúdiu nielen samotného Jupitera, ale i v chápaní procesov odohrávajúcich sa na Zemi. NASA sa len nedávno rozhodla predĺžiť misiu kozmickej sondy Juno až do roku 2025, vďaka čomu môže priniesť ešte oveľa viac dôležitých informácií a možno i ďalších prekvapení z okolia najväčšej planéty slnečnej sústavy.

Osud Juno však už v minulosti visel na vlásku a NASA ju dokázala zachrániť len spotrebovaním 73 kg paliva počas viac než 10-hodinového spaľovania. Hrozilo totiž vybitie batérií, Juno sa ale musí vyhýbať aj radiačným pásom a skutočne nie je v ľahkej situácii ani dnes.

Sonda Juno pred svojim vynesením do vesmíru v roku 2011. Zdroj: NASA

Predĺženie misie zahŕňa nielen skúmanie Jupitera, ale tiež oblet mnohých dôležitých mesiacov Jupitera ako sú Ganymedes, Europa či Io, a to až na 42 rôznych obežných dráhach. Napriek dôležitým objavom tak sonda svoju púť nevzdáva a je pripravená priniesť mnoho ďalších prekvapení.

Čítajte viac z kategórie: Novinky