Polárna žiara na Jupiteri fascinuje vedcov už dlhšiu dobu, doteraz ju dokázali zachytiť len pomocou pozemného vybavenia a prístrojov na obežnej dráhe Zeme, predovšetkým vďaka Hubblovmu vesmírnemu teleskopu, ktorý ich po prvý raz detegoval už v roku 1994. Kozmická sonda Juno však vnáša do problematiky nové svetlo a odhaľuje pôvod tejto svetelnej „šou“, informuje NASA.
Záhadu objasňuje sonda Juno, Jupiter je intenzívne dynamická planéta
Ranné búrky sa nachádzajú na hranici osvetlenej časti planéty a regiónu ponoreného v tme, pričom pozostávajú z krátkeho, ale intenzívneho zosilnenia a rozšírenia hlavných joviánskych (prídavné meno pre Jupiter, pozn. redakcie) polárnych žiar.
Práve kozmická sonda Juno (Jupiter Near-polar Orbiter) za 1 miliardu dolárov vniesla do problematiky úplne nové svetlo, pretože doterajšie pozorovania pomocou iných sond prebehli z veľkej vzdialenosti a navyše neleteli ponad póly plynného obra. Pozorovania zo Zeme zase videli celé dianie len z boku, pričom väčšina procesu bola skrytá na nočnej strane planéty.

Kým planéta rotuje, tieto búrky sa pomaly blížia k osvetlenému regiónu, kde ich sila a intenzita prudko narastá. Emitujú pritom do vesmíru stovky či až tisícky gigawattov ultrafialového žiarenia a do vrchných vrstiev atmosféry Jupitera uvoľňujú až 10-násobne viac energie, než bežná polárna žiara.
Podobnosť so Zemou vedcov zaskočila
Podľa autora štúdie bola podobnosť s pozemským fenoménom prakticky neprehliadnuteľná. Typ polárnej žiary, známy ako sub-búrka, je výsledkom krátkych rušení v magnetosfére, kvôli čomu je uvoľnené veľké množstvo energie vysoko do ionosféry.
Magnetosféry Jupitera a Zeme sú zásadne odlišné a podobnosť tohto procesu je preto prekvapujúca. Kým na Zemi je magnetosféra riadená solárnym vetrom interagujúcim s magnetickým polom planéty, na Jupiteri je zložená najmä z ionizovaných častíc unikajúcich z vulkanického mesiaca Io.

NEPREHLIADNI
Po štvrťstoročí sme ju konečne rozlúštili. Získali sme prevratné informácie k záhade Jupitera
Sonda Juno tak prináša dôležité poznatky v štúdiu nielen samotného Jupitera, ale i v chápaní procesov odohrávajúcich sa na Zemi. NASA sa len nedávno rozhodla predĺžiť misiu kozmickej sondy Juno až do roku 2025, vďaka čomu môže priniesť ešte oveľa viac dôležitých informácií a možno i ďalších prekvapení z okolia najväčšej planéty slnečnej sústavy.
Osud Juno však už v minulosti visel na vlásku a NASA ju dokázala zachrániť len spotrebovaním 73 kg paliva počas viac než 10-hodinového spaľovania. Hrozilo totiž vybitie batérií, Juno sa ale musí vyhýbať aj radiačným pásom a skutočne nie je v ľahkej situácii ani dnes.

Predĺženie misie zahŕňa nielen skúmanie Jupitera, ale tiež oblet mnohých dôležitých mesiacov Jupitera ako sú Ganymedes, Europa či Io, a to až na 42 rôznych obežných dráhach. Napriek dôležitým objavom tak sonda svoju púť nevzdáva a je pripravená priniesť mnoho ďalších prekvapení.
Teraz čítajú

AKTUALIZOVANÉ Máme prvé video z letu helikoptéry na Marse, NASA prepísala históriu

Ľudské bunky rástli v opičích embryách a ľudsko-opičia chiméra žila rekordný počet dní, vedci varujú pred etickým problémom

Elon Musk prisľúbil výrazný pokrok v pokrytí Starlink internetu. Do pár mesiacov ho využiješ z akejkoľvek adresy aj vozidla

Pozerali sme sa zlým smerom. Planéta Deväť sa nachádza úplne niekde inde

ZAUJÍMAVÉ UFO je najzáhadnejší fenomén súčasnosti: Čo tají vláda USA, ktoré historky boli pravdivé a ktoré len klamstvo?
Články, ktoré hýbu svetom

Z e-shopov späť do obchodov. Predajcovia elektroniky po mesiacoch otvárajú, takéto sú podmienky

Dogecoin je minulosť. Teraz už môžeš investovať aj do kryptomeny so známym Pokémonom

Autopilot Tesly opäť zabíjal. V aute, ktoré nikto nešoféroval, zahynuli dvaja ľudia

Za donutmi od východniarov sa idú Slováci zblázniť, cestujú za nimi aj zo Žiliny
