Keď v roku 2011 vzlietol Raketoplán naposledy, ľudia očakávali jeho veľkolepého nástupcu, ktorý prekoná jeho kapacitu a majestátnosť. O desaťročie neskôr však svet dostal čosi, čo sa navonok tvári, že sa nemôže Raketoplánu vôbec rovnať. Opak je však pravdou, pretože Crew Dragon je v mnohých ohľadoch to najlepšie, čo mohlo vzhľadom na okolnosti Spojené štáty stretnúť.

Rozhodovala najmä cena

Pre USA je Crew Dragon spoločnosti SpaceX nielen nástupcom Raketoplánu, ale tiež dôležitou náhradou za ruské kozmické lode, ktoré museli posledných 10 rokov používať a platiť nemalé finančné čiastky za vynášanie svojich astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Porovnávanie raketoplánu s klasickou kozmickou kapsulou úplne férové nie je, mnoho nám však napovie.

Z tabuľky vidíme, že najväčšou výhodou Raketoplánu bola práve schopnosť vyniesť na orbitu náklad s veľkými rozmermi a astronautov zároveň. Čosi také je obzvlášť užitočné pri stavaní vesmírnej stanice či vynášaní družíc, ktoré potrebujú servis, ako napríklad Hubblov vesmírny teleskop. Na druhej strane Crew Dragon nič z toho nepotrebuje, pretože jeho primárnou úlohou je transport astronautov a zásob na ISS.

Vďaka tomu je oveľa lacnejší a je možné ho vyniesť na orbitu pomocou konvenčnej rakety. Výhodu mal raketoplán aj vo veľkosti posádky, ktorá väčšinou pozostávala zo 7 astronautov, v dvoch prípadoch z 8. Na druhej strane SpaceX na svojej webovej stránke informuje, že Crew Dragon dokáže uniesť až 7 pasažierov, kvôli zmene dizajnu však nenosí viac než štyroch.

SpaceX/Flickr

Bez dotácií by to nešlo

Vývoj kozmickej lodi Dragon započal už v roku 2004 – ešte skôr, než sa firma pokúsila o prvý let svojej vôbec prvej orbitálnej rakety Falcon 1. Prvý však prišiel až v roku 2006, keď SpaceX získal na vývoj a stavbu takejto lodi kontrakt od NASA v hodnote 278 miliónov $, vďaka ktorému sa práce rozbehli oveľa aktívnejšie, informuje NBC News.

Oveľa dôležitejším sa však stal rok 2008, kedy Muskova kozmická spoločnosť získala od NASA kontrakt v hodnote 1,6 miliardy amerických dolárov (s možnosťami navýšenia až do 3,1 miliardy). Vďaka týmto financiám mala firma vyvinúť a skonštruovať kozmickú loď Dragon na splnenie 12 letov k ISS, s minimálnym celkovým prepraveným nákladom 20 000 kg. Firma tak síce dostala istú formu štátnej dotácie, tá však vláde ušetrila ohromné množstvo financií a ponúkla priestor pre lepší vedecký výskum na orbite.

SpaceX/Flickr

V rámci kontraktu CRS-1 (Komerčné zásobovacie služby) firma nakoniec získala osem ďalších misií a kontrakt uzavrela poslednou z nich, SpaceX CRS-20, v roku 2020 pomocou nákladnej verzie kozmickej lode Dragon. Nasledovala druhá fáza programu CRS, na ktorú dostal SpaceX financie ešte v roku 2014, spolu s Orbital ATK a Sierra Nevada Corporation, ktorá doteraz vyvíja svoj malý zásobovací raketoplán Dream Chaser.

Mal letieť na Mars

Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V tomto článku sa po odomknutí dozvieš

• Ako pomohol Dragon americkému vesmírnemu programu a prečo je tak ďaleko pred svojou konkurenciou?
• Prečo nakoniec neletel na Mars a ako to vôbec spoločnosť plánovala dokázať?
• Aká novšia verzia má pomôcť s kolonizáciou Mesiaca a prečo ju čoskoro nahradí úplne iný systém?
• Ako spoločnosť vyriešila výbuch tejto kozmickej lodi a čo ho vôbec spôsobilo?
• Koľko stojí turistický let na takomto stroji a aké iné misie Dragonu sa rozhodol SpaceX zrušiť?

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom