Písal sa 5. december 1980 a americký Raketoplán mal letieť už o niekoľko mesiacov. Sovietsky zväz v ten deň po prvý raz dostal do vzduchu zmenšený raketoplán BOR-4 (Bezpilotný orbitálny raketoplán). Za úlohu mal otestovať tepelný štít a konštrukciu pre vyvíjaný Buran, sovietsku verziu veľkého raketoplánu. Vtedy ešte nik netušil, že sa tento prototyp dostane po Studenej vojne do rúk Američanov a jeho technologický potomok Dream Chaser opäť vzlietne.

Podobu nemožno poprieť

Spojené štáty mali záujem o rutinné cestovanie na obežnú dráhu s posádkou už v 80. rokoch a v roku 1990 skonštruovali študenti prvý model stroja HL-20, ktorého aerodynamický tvar bol zásadne inšpirovaný sovietskym BOR-4.

buran-energia.com

Prvý model mal za úlohu pomôcť technikom preskúmať obývateľnosť takéhoto stroja, rozloženie sedadiel a vybavenie či nastupovanie a vystupovanie posádky. HL-20 nikdy nedostal povolenie či financie na plný vývoj, považovali ho však ako zálohu za Raketoplán a chceli ním rozšíriť letové kapacity Spojených štátov, informuje NASA.

Mnohí boli totiž presvedčení o tom, že krajina ako USA musí mať v zálohe stroj, ktorý použije na transport astronautov do vesmíru v prípade, že sa s Raketoplánom čosi stane. Ako však dnes vieme, s Raketoplánom sa „čosi“ skutočne stalo a Američanom trvalo takmer dekádu, než opäť vyvinuli alternatívu v podobe kozmickej lode Crew Dragon na rakete Falcon 9.

HL-20 nevzlietol, prišiel Dream Chaser

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Odomknúť článok

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Som členom PREMIUM: Prihlásiť sa