Atómové elektrárne patria medzi najlepšie zdroje energie, ktoré kedy ľudstvo vytvorilo. Napriek odstávke mnohých z nich kvôli obavám o bezpečnosť, ktoré sú neopodstatnené, sa ich ľudstvo nevzdáva a dokonca pracuje na stavbe nových reaktorov.

Dôvod je pritom prostý. Ide totiž o nesmierne efektívny a zároveň jeden z najčistejších zdrojov elektrickej energie, aké má ľudstvo k dispozícii. Paradoxne, napriek známej katastrofe v Černobyle, ide aj o najbezpečnejší zdroj energie.

Má však jeden zásadný problém, ktorým je urán – jeho zásoby sú obmedzené.

Koľko nám ostáva paliva?

V roku 2009 Scientific American predpokladal, že zásoby komerčne dostupného uránu vydržia asi 200 rokov, čo je však hodnota predpokladaná pri dnešnej spotrebe.

Tá ale môže poriadne narásť a podľa iných sa môže minúť do 100 rokov, avšak experti pre WhatIsNuclear vysvetľujú, že sa na Zemi nachádza ohromné množstvo jadrového paliva v ďalších formách a môže nám vydržať až 4 miliardy rokov.

Väčšina uránu v prírode je izotop U-238. Ten tvorí až 99,3 % prirodzene sa vyskytujúceho uránu a nie je štiepny, kdežto zvyšných 0,7 % tvorí U-235 ktorý je pre reaktory vhodný.

Je však možné skonštruovať špeciálny typ reaktora, ktorý využíva štiepnu časť uránu na produkciu energie a zároveň premenu zvyšného uránu na U-235, vďaka čomu je možné používať prirodzene sa vyskytujúci urán.

TerraPower

Väčšina uránu používaného v dnešných reaktoroch je slabo obohatená a len v jadrových zbraniach sa nachádza urán, kde až 90 % tvorí U-235. Vedci vysvetľujú, že je možné v reaktoroch použiť ako palivo aj tórium a takéto „plodné“ reaktory môžu poháňať ľudstvo po dobu miliárd rokov. Kedy sa teda dočkáme reaktorov spaľujúcich tórium?

Prelomovú technológiu máme, treba ju len odladiť

Množstvo slávy štiepnych jadrových reaktorov opadlo, keď sa vedci začali intenzívne zaujímať o termojadrové reaktory, v ktorých prebieha miesto štiepenia fúzia a sú oveľa bezpečnejšie. Vývojom prebieha hneď niekoľko takýchto zariadení a fascinujúce správy o ich pokrokoch spôsobili, že ich mnohí považovali a dodnes aj považujú za nástupcu dnešných zdrojov energie.

Faktom však je, že ich použitie vo veľkom je ešte vzdialené najmenej pár dekád a spoliehať sa na ich skorý príchod, ako dokazuje minulosť, nie je dobrý nápad. Spomínané tóriové reaktory v skutočnosti novinkou nie sú a po prvý raz sa dočkali použitia ešte v 40-tych rokoch minulého storočia.

Idaho National Laboratory

Dodnes fungovalo hneď niekoľko tóriových reaktorov, pričom väčšina z nich sa nachádzala v Spojených štátoch, Nemecku a niektoré ešte stále fungujú v Indii. Všetky ostatné boli vyradené, avšak o vybudovaní podobného zariadenia sa údajne uvažovalo aj v Holandsku, čo nie je potvrdené.

Vyrastú nové zariadenia

Aj keď je zatiaľ budúcnosť tória otázna, o niečo lepšie sú na tom reaktory využívajúce tekuté palivo v podobe roztavených solí, ktoré sú schopné operovať pri teplote až 700 °C, vďaka čomu sú oveľa efektívnejšie. Napriek tomu však dodnes fungovali len dva reaktory založené na tomto princípe. Tória je dostupného oveľa viac a je bezpečnejšie aj z pohľadu rádioaktívneho odpadu.

Svet ale na tieto reaktory zatiaľ nezanevrel. Podľa portálu World Nuclear News má vyrásť takýto reaktor v Národnom laboratóriu Idaho a k podpísaniu 5-ročného plánu a kontraktu došlo ešte v minulom roku. Technológia spoločnosti TerraPower má v tomto prípade využiť roztavené soli nielen ako palivo, ale zároveň aj ako chladivo. Vznikne tak vôbec prvý rýchlo-spektrálny reaktor, ktorý má dosiahnuť oveľa vyššiu efektivitu štiepenia.

Seaborg

Väčšina podobných reaktorov zatiaľ prechádza len vývojovou fázou. Veľké plány má aj Dánsko, ktoré pracuje na kompaktnom reaktore na roztavené soli. Jadro ich reaktora má byť vymieňané raz za 12 rokov, pričom počas tohto obdobia nie je nutné vôbec vymieňať palivo. Prvá takáto elektráreň poskytne elektrickú energiu, čistú vodu a kúrenie pre asi 200 000 domácností, spomína na svojej webovej stránke spoločnosť Seaborg.

Sú bezpečnejšie ako solárna energia

Čítaj viac z kategórie: Tech